História mesta
- Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka o Brezne je v listine panovníka Bela IV. z roku 1265
- V roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou udelil mestu Brezno mestské privilégiá
- Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ľudovít I. v listine z r.1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami
ZAUJÍMAVOSTI Z HISTÓRIE
- Najstarším hmotným dokladom nájdeným v Brezne a doteraz najväčším tunajším archeologickým nálezom je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, časovo zaradené do obdobia 1250 - 700 pr. Kr. Možno ich považovať za jeden z najväčších bronzových nálezov Horehronia; boli náhodne nájdené r. 1882 pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne.
- Ďalšie bronzové nálezy v Brezne a okolí; sekerka nájdená na námestí v Brezne, listový oštep z Podbrezovej, sekerka z Krámu, bronzové nálezy z hradiska v Nemeckej svedčia o vysokej úlohe bronziarstva neskorej doby bronzovej na strednom Slovensku.
- Najstarším písomným prameňom o území, na ktorom mesto neskôr vzniklo, je listina z roku 1265 určená liptovským osadníkom, ktorou panovník Belo IV. vymedzoval priestor ich poľovačky
- V roku 1517 bolo mesto vyrabované a vypálené; ľahlo popolom a s ním aj prvá sakrálna pamiatka – drevený kostol na námestí
- Názov mesta Brezno sa po prvýkrát použil v listine z r. 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami.
- Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.
- Najčernejším dňom v histórii mesta je 9. 4. 1779, kedy pri požiari zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia.
- Najstarším zachovaným mestským symbolom je pečatidlo zo 17. storočia a mestská zástava z roku 1896, súčasná podoba erbu je známa z roku 1627, kedy boli heraldické symboly popísané v súpise privilégií mesta.
HISTORICKÝ KALENDÁR
Archeologické nálezy z doby bronzovej ( 1900 pr. Kr.-700 pr. Kr.) potvrdzujú existenciu ľudských sídel na tomto území už v praveku. Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka o Brezne je v listine panovníka Bela IV. z roku 1265. Keďže sa dobre rozvíjalo, kráľ Ľudovít I. mu udelil mestské privilégiá. Mesto sa začalo formovať na základe baníctva - ťažby drahých kovov, neskôr železnej rudy. V 16.-19.storočí sa v Brezne rozvinula remeselnícka činnosť organizovaná v cechoch a spolu s vyspelým poľnohospodárstvom bola v tomto období hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.
V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Po 1. svetovej vojne sa stalo sídlom okresu.
Mestské privilégiá udelil Breznu v roku 1380 Ľudovít I. (Veľký) Anjou, ktorý bol v tom období uhorským kráľom. Erb mesta Brezna obsahuje preto podobné symboly ako erb panovníckeho rodu Anjouovcov. Nad štítom s ľaliami a pruhmi je postavený obrnený a mečom ozbrojený rytier s nápadnými čiernymi fúzami a bradou, prilbu má zdobenú pštrosími perami. V miestnej mytológii sa s ním spája legenda o záchrane Brezna pred Turkami.
- 10. - 9. stor. pr. Kr. najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna - bronzový poklad ( nájdený v r.1882 počas stavebných prác pri Banisku)
- 1265 prvá písomná zmienka o území na ktorom mesto neskôr vzniklo
- 1380 udelenie mestských privilégií Ľudovítom Veľkým (I.) v deň Nanebovzatia Panny Márie (15.8)
- 1488 udelenie jarmočného práva Matejom Korvínom na 15. augusta ( deň Nanebovzatia Panny Márie)
- 1491 - 1522 mesto stráca svoju samostatnosť a stáva sa súčasťou hradného panstva
- 1494 najstarší dodnes zachovaný prepis mestských privilégií1517 vypálenie mesta Dóciovcami1560 v rokovaniach o chotárnych sporoch s hradnými panstvami sa poprvýkrát sa objavuje pomenovanie mesta „ Brezno“
- 1565 vydaný Súpis lesov a banských podnikov na Horehroní Maximiliánom II.
- 1569 najstarší súpis obyvateľov mesta ( odhad 1000 obyvateľov)
- 1570 vydaný Maximiliánov banský poriadok
- 1650 Brezno získava štatút slobodného kráľovského mesta1670 mesto sa zúčastňuje sprisahania Františka Vešeléniho voči panovníkovi
- 1694 príchod piaristov do mesta, evanjelici musia odovzdať faru a kostol
- 1708 - 1716 morové epidémie
- 1779 zničujúci požiar mesta - Tolerančný patent Jozefa II. deklaroval náboženskú slobodu evanjelikom
- 1848 reforma mestskej správy - richtára nahrádza mešťanosta a mestskú radu (senátorov) mestskí úradníci - mestský magistrát. Občanov zastupovalo 24 členné mestské zastupiteľstvo (polovicu tvorili najbohatší Brezňania)
- 1861 mesto schvaľuje prijatie sídla matice Slovenskej
- 1870 - 1876 mesto sa zaraďuje administratívne do Zvolenskej župy a jeho právomoci z roku1380 postupne prechádzajú na špecializované inštitúcie. Zriaďuje sa ako jeden z jej štyroch okresov (obnovený po 1. sv. vojne v roku 1923, trval do roku 1960 , obnovený až v roku 1996) a stratilo zároveň právo súdenia
- 1896 výstavba železničnej trate do Brezna
- 1903 výstavba železničnej trate Brezno - Červená Skala
- 1910 posledné sčítanie obyvateľstva (4179 obyvateľov) za Rakúsko - uhorskej monarchie
- 1938 príchod vojenskej posádky do mesta ( zrušená po roku 2000, dnes len vojenské sklady)
- 31.1. 1945 oslobodenie mesta sovietskymi a rumunskými vojskami














