Vitajte na Horehroní

Vitajte v Brezne

euro
fond podpora športu

Oslobodenie mesta

Brezno ochránilo historické nápisy z 2. v. vojny

 

Na ulici Boženy Nemcovej, ktorá je začlenená do územia Pamiatkovej zóny Brezno sa nachádza súbor samostatne stojacich dvojpodlažných mestských víl a rodinných domov. Na štyroch budovách je zachovaný nápis zhotovený počas okupácie mesta a z obdobia jeho vyslobodzovania v januári 1945. Z textu „MIN NET“ napísaného azbukou vojakom nezistenej totožnosti Gromovom je zrejmé, že oznam mal informovať obyvateľov mesta Brezna, že budova bola skontrolovaná a nenachádzajú sa v nej míny. K tejto udalosti neexistujú konkrétne historické zápisy, môžeme sa len domnievať, že po obsadení mesta Brezna v 2. polovici decembra 1944 v týchto vilách sídlili dôstojníci nemeckého gestapa, dôstojníci Szálassiovej armády a maďarského poľného žandárstva. Keď sa k mestu priblížili oslobodzovacie vojská, bol nariadený ústup okupačných vojsk v dňoch 27.1.1945 až 31.1.1945. Maďarské vojská opustili mesto pred príchodom oslobodzujúcich vojsk a ostala len nemecká posádka, ktorá ešte pred odchodom zničila most a železnú lavičku, zbombardovala vodáreň, vytrhala podvaly železničnej trate až po Chvatimech, zapálila mestskú pílu v Halnach. Tieto výčiny zachytávajú v mestskej kronike zápisy kronikára a preto sa predpokladá, že Nemci pred odchodom 31.1.1945 stihli štyri mestské vily v ktorých sídlili, zamínovať.

 

Dňa 30.1.1945 ráno o siedmej hodine sa k Breznu priblížili a hranice katastrálneho územia prekročili útvary 1. horského streleckého pluku z 3. pešej divízie. Pomoc a podporu im poskytol prápor 54. sovietskej pevnostnej brigády a partizáni z brigády Chruščov, ako aj miestni antifašisti. Na pomoc oslobodzujúcim vojskám bola presunutá aj 1. jazdecká rumunská divízia. Predpoludním 31.1. 1945 bol odpor Nemcov zlomený, ale Brezno bolo ešte niekoľko týždňov ostreľované z obranných línií v časti Čachovo, Diel, Banisko, Skalka a Vagnár. Neustále bombardovanie mesta si nakoniec vyžiadalo nútenú evakuáciu obyvateľov Brezna, ktorá sa realizovala od 3. marca do 7. marca 1945. V meste zostali iba bojujúce vojská a mestská milícia, ktorá mala chrániť majetok obyvateľov Brezna. Do doby návratu Brezňanov 22.3.1945 vykonávali vojaci na území mesta kontrolu objektov, aby bol ich návrat bezpečný. A tak sa, s najväčšou pravdepodobnosťou, objavil na vilách ruský nápis „ зд. провер. мин нет“ (tu preverené, míny nie sú) s podpisom ruského, možno rumunského vojaka Громовa (Gromova), ktorý sa v januári 1945 pohyboval v našich uliciach a kontroloval objekty, aby sa miestni obyvatelia mohli bez obáv vrátiť do svojich domovov.

 

Autentické výpovede vtedajšieho kronikára dokazujú, aké ťažké časy museli a dokázali prežiť Brezňania. Bombardovanie kasární, zničené domy v uliciach mesta, podmínované a úplne zničené novovybudované letisko v Rohoznej, vyhodený Baldovský most, prenasledovanie politicky činných brezňanov, 31 popravených na Krtičnej, 72 civilných obetí zaznamenaných v „smrtnej“ kronike mesta Brezna. Oslobodenie mesta si vyžiadalo aj vojenské obete. Pri oslobodení Brezna padlo 24 rumunských kapitánov, 296 dôstojníkov, poddôstojníkov a vojakov a 52 príslušníkov Červenej armády (pozn. počet tvoria vojaci, ktorí padli priamo v Brezne, ale aj v okolitých obciach. Títo vojaci boli do Brezna dovezení, aby boli všetci pochovaní v jednom spoločnom hrobe). Na žiadosť veliteľa sovietskych vojsk bol podľa návrhu M. Trepáča z Brezna vyhotovený pomník padlým v 2. sv. vojne. Jeho výstavba sa začala 20. marca 1945 a dňa 29. augusta 1945 bol slávnostne odhalený. Neskôr boli telesné pozostatky vojakov exhumované a prevezené na spoločný cintorín sovietskych vojakov vo Zvolene. Za autora nového pomníka z roku 1965 je považovaný akad. soch. J. Kubička. Na pomníku sa nachádza "kamenná ruža vďaky" a na jeho štyroch stranách text v slovenskom, rumunskom a ruskom jazyku.

„Na počet vojakov sovietskej a rumunskej armády, ktorí položili svoje životy v bojoch 2. sv. vojny a pri oslobodení mesta Brezno 31.1.1945. Venujú s úctou obyvatelia Brezna“.

 

autor textu: PhDr. Ingrid Poliaková