Vitajte na Horehroní

Vitajte v Brezne

História mesta

Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka o Brezne je v listine panovníka Bela IV. z roku 1265
V roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou udelil mestu Brezno mestské privilégiá
Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z r.1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami

ZAUJÍMAVOSTI Z HISTÓRIE

Najstarším hmotným dokladom nájdeným v Brezne a doteraz najväčším tunajším archeologickým nálezom je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, časovo zaradené do obdobia 1250 - 700 pr. Kr. Možno ich považovať za jeden z najväčších bronzových nálezov Horehronia; boli náhodne nájdené r. 1882 pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne.
Ďalšie bronzové nálezy v Brezne a okolí; sekerka nájdená na námestí v Brezne, listový oštep z Podbrezovej, sekerka z Krámu, bronzové nálezy z hradiska v Nemeckej svedčia o vysokej úlohe bronziarstva neskorej doby bronzovej na strednom Slovensku.
Najstarším písomným prameňom o území, na ktorom mesto neskôr vzniklo, je listina z roku 1265 určená liptovským osadníkom, ktorou panovník Belo IV. vymedzoval priestor ich poľovačky
V roku 1517 bolo mesto vyrabované a vypálené; ľahlo popolom a s ním aj prvá sakrálna pamiatka – drevený kostol na námestí
Názov mesta Brezno sa po prvýkrát použil v listine z r. 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami.
Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.
Najčernejším dňom v histórii mesta je 9. 4. 1779, kedy pri požiari zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia.
Najstarším zachovaným mestským symbolom je pečatidlo zo 17. storočia a mestská zástava z roku 1896, súčasná podoba erbu je známa z roku 1627, kedy boli heraldické symboly popísané v súpise privilégií mesta.

V januári 2005 počas výstavby Tesca v Brezne bol odkrytý črepový materiál z väčšieho sídliskového celku datovaného do mladšej doby bronzovej a priraďovaný k lužickej kultúre. 


HISTORICKÝ KALENDÁR

Archeologické nálezy z doby bronzovej ( 1900 pr. Kr.-700 pr. Kr.) potvrdzujú existenciu ľudských sídel na tomto území už v praveku. Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka o Brezne je v listine panovníka Bela IV. z roku 1265. Keďže sa dobre rozvíjalo, kráľ Ľudovít I. mu udelil mestské privilégiá. Mesto sa začalo formovať na základe baníctva - ťažby drahých kovov, neskôr železnej rudy. V 16.-19.storočí sa v Brezne rozvinula remeselnícka činnosť organizovaná v cechoch a spolu s vyspelým poľnohospodárstvom bola v tomto období hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.
V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Po 1. svetovej vojne sa stalo sídlom okresu.
Mestské privilégiá udelil Breznu v roku 1380 Ľudovít I. (Veľký) Anjou, ktorý bol v tom období uhorským kráľom. Erb mesta Brezna obsahuje preto podobné symboly ako erb panovníckeho rodu Anjouovcov. Nad štítom s ľaliami a pruhmi je postavený obrnený a mečom ozbrojený rytier s nápadnými čiernymi fúzami a bradou, prilbu má zdobenú pštrosími perami. V miestnej mytológii sa s ním spája legenda o záchrane Brezna pred Turkami.

10. - 9. stor. pr. Kr. najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna - bronzový poklad ( nájdený v r.1882 počas stavebných prác pri Banisku)
1265 prvá písomná zmienka o území na ktorom mesto neskôr vzniklo
1380 udelenie mestských privilégií Ľudovítom Veľkým (I.) v deň Nanebovzatia Panny Márie (15.8)
1488 udelenie jarmočného práva Matejom Korvínom na 15. augusta ( deň Nanebovzatia Panny Márie)
1491 - 1522 mesto stráca svoju samostatnosť a stáva sa súčasťou hradného panstva
1494 najstarší dodnes zachovaný prepis mestských privilégií
1517 vypálenie mesta Dóciovcami
1560 v rokovaniach o chotárnych sporoch s hradnými panstvami sa poprvýkrát sa objavuje pomenovanie mesta „ Brezno“
1565 vydaný Súpis lesov a banských podnikov na Horehroní Maximiliánom II.
1569 najstarší súpis obyvateľov mesta ( odhad 1000 obyvateľov)
1570 vydaný Maximiliánov banský poriadok
1650 Brezno získava štatút slobodného kráľovského mesta
1670 mesto sa zúčastňuje sprisahania Františka Vešeléniho voči panovníkovi
1694 príchod piaristov do mesta, evanjelici musia odovzdať faru a kostol
1708 - 1716 morové epidémie
1779 zničujúci požiar mesta - Tolerančný patent Jozefa II. deklaroval náboženskú slobodu evanjelikom
1848 reforma mestskej správy - richtára nahrádza mešťanosta a mestskú radu (senátorov) mestskí úradníci - mestský magistrát. Občanov zastupovalo 24       členné mestské zastupiteľstvo (polovicu tvorili najbohatší Brezňania)
1861 mesto schvaľuje prijatie sídla matice Slovenskej
1870 - 1876 mesto sa zaraďuje administratívne do Zvolenskej župy a jeho právomoci z roku1380 postupne prechádzajú na špecializované inštitúcie. Zriaďuje sa ako jeden z jej štyroch okresov (obnovený po 1. sv. vojne v roku 1923, trval do roku 1960 , obnovený až v roku 1996) a stratilo zároveň právo súdenia
1896 výstavba železničnej trate do Brezna
1903 výstavba železničnej trate Brezno - Červená Skala
1910 posledné sčítanie obyvateľstva (4179 obyvateľov) za Rakúsko - uhorskej monarchie
1938 príchod vojenskej posádky do mesta ( zrušená po roku 2000, dnes len vojenské sklady)
31.1. 1945 oslobodenie mesta sovietskymi a rumunskými vojskami