Vitajte na Horehroní

Vitajte v Brezne

euro
fond podpora športu

O meste

Geografia


POLOHA MESTA BREZNA

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách. 

 

 

KLIMATICKÉ A PRÍRODNÉ PODMIENKY

V regióne prevažuje chladná až mierne chladná kotlinová klíma, chladná a studená je hlavne zima, čo vytvára vhodné podmienky hlavne na zimné športy. Snehová pokrývka vo vyššej nadmorskej výške sa udrží až 200 dní v roku, preto sú v Nízkych Tatrách výborné podmienky pre lyžovanie. V nižších polohách sa lyžiarska sezóna predlžuje umelým zasnežovaním. Členitý horský terén Horehronia – svahy Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria - ponúka neobmedzené možnosti na turistiku a cykloturistiku. Po celý rok môže Horehronie ponúknuť svojim návštevníkom prírodné atraktivity - horstvá, rokliny, krasové útvary, vodopády. Okrem prírodných krás sa na tomto území vyskytujú lesy bohaté na rozmanitú zver, vtáctvo i kvetenu. V regióne Horehronie sa nachádza 28 poľovných revírov, ktoré majú celkovú výmeru 117 000 ha. Spolu v poľovníckych revíroch Horehronia každý rok prezimuje asi 1400 ks jelenej zveri, 680 ks srnčej zveri a 180 ks diviakov. Zo vzácnej zveri sa tu vyskytujú medvede, rysy, hlucháne, jazvece aj kamzíky. Členitý terén Horehronia sa vyznačuje množstvom prameňov, potokov a riečok, ústiacich nakoniec do rieky Hron - významného slovenského povodia. Na mnohých miestach sa nachádzajú minerálne pramene. Vo vodách žije veľa druhov rýb. Na ochranu prírodných atraktivít Horehronia - flóry i fauny - boli zriadené Národné parky Nízke Tatry a Muránska planina, do územia zasahuje aj Národný park Slovenský raj a Chránená krajinná oblasť Poľana.

Podnebie Breznianskej kotliny, kde leží mesto Brezno, je horské, často chladnejšie ako vyššie položené miesta na Horehroní, ročná priemerná teplota je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm, vo vrcholných častiach Nízkych Tatier však až 1400 – 1500mm

Hlavným tokom pretekajúcim intravilánom mesta Brezno je rieka Hron. Má stredohorský režim odtoku s maximom v apríli a minimom v januári, teda i teplota vody
6,2 °C je dosť nízka. V Brezne je prietok rieky 20 mł są. Upravené koryto má tvar jednoduchého lichobežníka so šírkou dna 16-20 m, sklonom brehov 1:2, s opevnením brehov pätkou a dlažbou z lomového kameňa. Medzi ostatné toky v území patria potoky Brezenec, Drábsko, Lúčky a potok Kuľbova a Bresná. Zásoby podzemných vôd na nive Hrona sú malé a závisia od podzemných vôd zo susedných pohorí. Vodné plochy zaberajú 80ha celého
katastrálnehoúzemia.

Katastrálne územie tvoria dve rozdielne časti: kotlinu a od nej na sever nízkotatranskú ďumbiersku časť. Kotlinu tvorí neogénna prepadlina medzi Nízkymi Tatrami a Veporským Rudohorím so sklonom a zúžením na juhovýchode až k Pohronskej Polhore. Kotlina má pri rieke Hron rovnú širšiu aluviálnu nivu. V ostatnej časti prevláda charakter pahorkatiny s mierne modelovaným povrchovým reliéfom. Zo severu klesajú do kotliny svahy Nízkych Tatier a z ostatných strán ju lemujú okrajové plošiny a chrbty Veporského Rudohoria.

Nízke Tatry tvoria kryštalické bridlice, ruly, žulové horniny, často aj skrasovatené vápence a dolomity, v rudohorí sú to najmä kryštalické horniny.
Lesná pôda zaberá 38% katastrálneho územia, v nízkotatranskej oblasti prevládajú lesy ihličnaté, najmä smrekové a jedľové, v Slovenskom Rudohorí lesy zmiešané. Lesná hranica je vo výške 1400 m n. m., nad ňou pásmo kosodreviny a rozsiahle hôľne pásmo na najvyšších vrchoch katastra. Na Ďumbieri sa striedajú trávnaté hole s rozsiahlym kamenným morom. Kotlina je väčšinou odlesnená. V Nízkych Tatrách prevládajú nenasýtené až podzolové lesné pôdy, vo vrcholových miestach humusovoželezité podzoly a rankre, na vápencoch rozličné rendziny, v kotline hojné ilimerizované a pozdĺž Hrona nivné pôdy. 

 

Obyvateľstvo


 
Štatistické údaje obyvateľstva mesta Brezno k 31.12.2021

MESTSKÁ ČASŤ SPOLU
Bez trvalého pobytu 1 168
Brezno mesto 11 827
Mazorníkovo 5 660
Bujakovo 246
Predné Hálny 568
Zadné Hálny 526
SPOLU 19 995


VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA

SPOLU

od 0 do 15 rokov

 2940

od 15 do 18 rokov

 559

od 18 do 60 rokov

 11 239

nad 60 rokov

 5257

SPOLU

 19 995