Vitajte na Horehroní

Vitajte v Brezne

euro
fond podpora športu

Doprava a dostupnosť

Poloha mesta Brezno v rámci dopravnej siete SR

(Town of Brezno location within the framework of the transport network of the SLOVAK REPUBLIC)

Z hľadiska polohy mesta Brezna v dopravnej sieti Slovenskej republiky je pre mesto významnejšia cestná sieť. Leží na významnom vnútroštátnom cestnom ťahu západo-východného smeru.  Vzdialenosť mesta k najbližšiemu úseku diaľnice D1 je 46 km (cez sedlo Čertovica), vzdialenosť k rýchlostnej ceste R1 je 42 km. Najdôležitejšou cestnou komunikáciou prechádzajúcou mestom v západo-východnom smere je cesta I. triedy I/66, ktorá sa v Banskej Bystrici napája na medzinárodný cestný ťah E 77, prebiehajúci v smere Maďarsko – Šahy – Banská Bystrica –Trstená – Poľsko.  Je  predpoklad, že v roku 2013 sa začne budovať dlhodobo plánovaný  obchvat mesta.

Brezno leží mimo magistrálnych železničných trás medzinárodného a celoštátneho významu, mestom však prechádza železničná trať č. 172 v smere Banská Bystrica – Brezno – Červená Skala, ktorá má regionálny charakter. Ide o jednokoľajnú trať, vďaka ktorej má región prepojenie na medzinárodné železničné trate cez železničné uzly Zvolen a Margecany. Vo východnej časti mesta sa na uvedenú trať napája jednokoľajná trať III. kategórie č. 174 Brezno-Halny – Tisovec – Rimavská Sobota – Jesenské, ktorá má len regionálny význam. Najbližšie letisko s civilnou prepravou, kde sa plánuje otvorenie pravidelných liniek, je na Sliači s dostupnosťou  56 km. Vzdialenosť mesta Brezno od letiska s pravidelnou osobnou leteckou dopravou v Poprade je 80 km, vzdialenosť od medzinárodného letiska v Bratislave je 240 km. Najbližší verejný prístav vnútrozemskej vodnej dopravy je v Štúrove vzdialený 190 km a v Komárne 220 km.

Najbližším významnejším mestom v okolí je krajské sídlo Banská Bystrica (43 km), od Bratislavy je Brezno vzdialené 245 km, pričom bližším veľkomestom, než hlavné mesto SR, sú Košice (160 km), Budapest (230 km) a Kraków (240 km). Brezno má dobrú centrálnu polohu v rámci Slovenska.

Hlavné európske ťahy prechádzajúce Banskobystrickým samosprávnym krajom

Územím Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza niekoľko hlavných európskych cestných ťahov:

  • E 58, E 571 – Rakúsko (Berg) – Bratislava – Sereď – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice – Vyšné Nemecké – Ukrajina;
  • E 77 - Poľsko - Trstená - Dol. Kubín - Ružomberok - Donovaly - Banská Bystrica - Zvolen -Krupina - Šahy – Maďarsko;
  • E 572 - Kostolná - Bánovce nad Bebravou - Prievidza - Žiar nad Hronom.
  • Z uvedených medzinárodných cestných ťahov územím sa do priestoru Banskobystrického kraja, Zvolenskej a Žiarskej kotliny zbiehajú významné cestné ťahy v smeroch:
  • Západ – východ: E 75/E 571 - E 50 (št. hranica A/SK – Bratislava – Nitra - Zvolen – Lučenec – Košice – Michalovce - št. hranica SK/UA),
  • Sever – juh: E 77 (št. hranica PL/SK – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Banskú Bystricu - Zvolen – Krupina – SK/MR, s troma alternatívami vedenia trasy v úseku Dolný Kubín - Zvolen),
  • Západ: E 572 (Žiar nad Hronom – Prievidza – Trenčín – št. hranica SK/CZ),
  • Severovýchod: E 77 – I/66 - I/67 (Zvolen – Banská Bystrica – Brezno – Poprad – št.hranica SK/PL),
  • Juhovýchod: E 571 - I/71 (Zvolen – Lučenec – Fiľakovo – št. hranica SK/H).

Na cestnom úseku Žiar nad Hronom – Zvolen sa nachádza súbeh 3 rýchlostných ciest: R1: Trnava – Nitra - Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica, R2: Trenčín – Žiar nad Hronom – Zvolen – Rožňava – Košice a R3: Martin – Turčianske Teplice (– Kremnica /Banská Bystrica) – Zvolen – Šahy. Tento cestný úsek resp. dopravný uzol Zvolen je jedným z ťažísk cestnej siete Slovenskej republiky. Cez tento "dopravný stred" Slovenska vedú najkratšie tranzitné spojenia okrajových regiónov Slovenskej republiky, najmä spojenie najväčších slovenských miest Bratislava – Košice.
Z pohľadu európskej dopravnej siete je významná historická trasa Varšava – Krakov – Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy – Budapešť, ktorá leží na najkratšej spojnici hlavných miest a významných európskych metropol. Táto trasa zodpovedá reálnemu medzinárodnému dopravnému toku v severojužnom smere.

Železničná doprava

Základnú kostru siete infraštruktúry železničnej dopravy SR tvorí tzv. trojuholník, ktorého ramená tvoria trate: Košice – Žilina, Žilina – Bratislava a Bratislava – Zvolen – Košice. Ostatné trate sú doplňujúce, resp. spájajúce základné koridory, miestne trate a regionálne trate.
Hlavným železničným dopravným uzlom v BBSK je mesto Zvolen.
Mesto Zvolen leží na tratiach: Zvolen – Margecany, Zvolen – Košice, Zvolen – Čata, Zvolen – Nové Zámky, Zvolen – Vrútky.
V Banskobystrickom kraji je v 25 traťových úsekov (TÚ) železničnej siete Slovenskej republiky v celkovej dĺžke tratí 559 km a dĺžke koľají 760 km. Traťové úseky: štátna hranica MAV (Maďarská republika) – Lenartovce – Fiľakovo, Kozárovce – Hronská Dúbrava, Lenartovce – Plešivec a časť TÚ Fiľakovo – Zvolen – Hronská Dúbrava sú súčasťou tzv. "južného ťahu" Bratislava – Zvolen – Košice. Južný ťah má charakter doplňujúcej trate k hlavnému koridoru Bratislava – Žilina – Košice, je však súčasťou tzv. Siete transeurópskych železníc TEN (Trans European Network).

Letecká doprava

Sliač je nielen nad rámec regiónu, v ktorom sa nachádza ale aj nad rámec samotnej SR, nakoľko vytvára možnosť priameho dopravného spojenia s celým svetom.
Letisko slúži pre zmiešanú civilnú a vojenskú prevádzku. Letisko je spôsobilé pre vykonávanie pravidelnej aj nepravidelnej osobnej a nákladnej vnútroštátnej a medzinárodnej leteckej dopravy, ako aj pre vykonávanie ostatných druhov letov. Rozmery vzletovej a pristávacej dráhy ( 2400x60 m) umožňujú prevádzku takmer všetkých typov lietadiel používaných v leteckej doprave. Svojím vybavením spĺňa podmienky pre presné prístrojové priblíženie podľa I. kategórie ICAO, čo umožňuje jeho využívanie aj v sťažených meteorologických podmienkach.
Orientácia rozvoja letiska Sliač a služieb spojených s jeho prevádzkou bude v budúcnosti sledovať požiadavky regiónu pre udržanie a rozvíjanie komplexnej dopravnej infraštruktúry. Ako hlavným poslaním letiska vo vztahu k regiónu v budúcnosti, bude naďalej prispievať k rozvoju ekonomiky, turistiky, kúpeľníctva a ostatných aktivít spojených so všeobecným rozvojom Stredoslovenského regiónu.