Spomienky na november 1989. Kľúčmi štrngali aj na námestí v Brezne

REPORTÁŽ AJ S FOTOGRAFIAMI PETRA BERČÍKA

Spomienky na november 1989. Kľúčmi štrngali aj na námestí v Brezne

V nedeľu 17. novembra sme si pripomenuli 30. výročie nežnej revolúcie, ktorá bola významným medzníkom slovenských dejín. Na udalosti, ktoré zasiahli aj mesto Brezno, si zaspomíname s mestskou kronikou z roku 1989.

BREZNO. Medzi podstatné prínosy nežnej revolúcie patrilo: možnosť uplatňovania ľudských, občianskych a náboženských práv v praxi, vznik pluralitného straníckeho prostredia a slobodných volieb, možnosť slobodne cestovať do celého sveta.

Prvé sviečky v Brezne zapálili 25. novembra

Ako informuje mestská kronika Brezna, pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov sa 17. novembra v Prahe konala manifestácia študentov. Napriek pokojnej situácii bezpečnosť a armáda proti nim brutálne zasiahli. V Československu vznikla napätá situácia, ktorá vyvrcholila v piatok 24. novembra. V mnohých mestách sa konali masové mítingy študentov, hercov a iných občanov. Udalosti mali vplyv aj na občanov mesta Brezno. Ako sa situácia vyvíjala v srdci Horehronia?

Z kroniky mesta vyberáme:

25. november 1989, sobota – Na námestí sa stretlo niekoľko desiatok ľudí. Prešli k pomníku Jána Chalupku v parku, kde vystúpilo niekoľko rečníkov. Účastníci stretnutia zapálili sviečky a položili ich na schody k pomníku.
26. november, nedeľa – Funkcionári mestského národného výboru (MsNV) zvolali mimoriadne zasadnutie rady na 14.00 a pléna na 16.00. V tom čase sa na námestí schádzali ľudia, vytvárali skupinky, chodili po uliciach, sídliskách a vyzývali občanov, aby svoj postoj k stavu v spoločnosti vyjadrili účasťou na generálnom štrajku, ktorý iniciatíva Občianske fórum, Verejnosť proti násiliu a študenti vyhlásili na pondelok 27. novembra. Niekoľko desiatok ľudí zastalo pred budovou MsNV a vyzývali funkcionárov na debatu. Štyroch zástupcov občanov pozvali na prebiehajúce zasadnutie pléna. Požadovali stretnutie verejnosti s funkcionármi mesta a vytvoriť v Brezne okresné sídlo. Niektorí poslanci po občanoch pokrikovali a vysmievali sa im, že keď oni dokážu pre mesto urobiť toľko, ako poslanci a funkcionári, potom môžu kritizovať ostatných. Na záver sa dohodli na stretnutí s občanmi 28. novembra o 16.00 v Závodnom klube.

Pochytali sa za ruky a urobili hada

27. november, pondelok – Iniciatíva Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu spolu s vysokoškolákmi vyzvali občanov, aby svoj postoj k nahromadeným spoločenským a politickým problémom vyjadrili účasťou na generálnom štrajku. O 12.00 prišli na námestie študenti hotelovej školy a gymnázia. Pred tribúnou na parkovisku stálo len niekoľko občanov. Ostatní chodili po chodníkoch, postávali pred obchodmi a čakali, ako sa situácia vyvinie. Po niekoľkých minútach čakania urobili študenti „hada“, pochytali sa spolu s pedagógmi za ruky a kráčali ulicami mesta.

 Na námestí sa zhromaždilo okolo tisíc ľudí. Organizátormi štrajku bolo 5 aktivistov: Stanislav Zingor, Zdenko Roštár, Jozef Horský, Iveta Švantnerová a Oto Zingor, ktorí vystúpili aj na tribúne.

 O 13.00 prišli na námestie ďalší zamestnanci okolitých podnikov, najmä Mostárne Brezno a Stredného odborného učilišťa Mostárne. Štrajk trval do 13.30. Podvečer tohto dňa a tiež na druhý deň sa konali ešte manifestačné zhromaždenia. Všetky stretnutia boli na podporu myšlienok iniciatív Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu.

29. november, streda – V Závodnom klube ROH sa konala ustanovujúca schôdza koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu v Brezne, ktorý sa rozhodol formou organizovania manifestačných zhromaždení a dialógov zameraných na určité oblasti spoločenského a hospodárskeho života mesta riešiť problémy a hľadať východiská a riešenia zo súčasnej situácie. Pri založení mal koordinačný výbor 30 členov, ich počet sa do konca roka navýšil. Zvolili si spomedzi seba zástupcov, ktorí viedli jednotlivé dialógy a zastupovali koordinačný výbor navonok. Predsedom sa stal Zdenko Roštár, podpredsedom Emil Caban. Dialógy viedol katolícky farár Jozef Šmál.

Medzi Brezňanov prišiel aj maestro Chudík

2. december, sobota – stanoviská hercov, priblíženie situácie iných miest prišiel do Brezna vysvetliť rodák z regiónu, herec Ladislav Chudík.
3. december, pondelok – Koordinačný výbor VPN organizoval ďalšie manifestačné stretnutie za účasti hostí – študentov Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave, členov KV VPN v Bratislave a v Banskej Bystrici, študentov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Hostia vysvetlili, prečo pokračujú v štrajku. Konštatovali, že po voľbách do federálnej vlády a vyčiarknutí 4. článku Ústavy sa situácia nezmenila a vo vláde sú i naďalej z 20 členov 15 členovia KSČ a vedúca úloha KSČ sa tým prejavuje v praxi znovu.
4. december, štvrtok – v MsNV sa konalo zasadnutie pléna, na ktorom sa zúčastnili aj členovia KV VPN v Brezne. Na poslancov vzniesli zásadné pripomienky a požiadali vyjadriť dôveru alebo nedôveru funkcionárom a vedúcim odborov MsNV. Bola ustanovená návrhová komisia, ktorej úlohou bolo pripraviť návrhy na kádrové zmeny pléna, rady, komisií, funkcionárov a vedúcich odborov MsNV.

 Podľa Ústavy ČSSR nastali zásadné štrukturálne zmeny aj v mestskej organizácii KSS. Mestský výbor KSS definitívne ukončil svoju činnosť a členovia odovzdali pečiatku do trezoru MsNV. Stranícke organizácie opustili pracoviská, závody a členovia KSS sa začali organizovať do základných organizácií a klubov podľa bydliska alebo pracoviska.

Ako si spomínate na novembrové udalosti?

Peter Berčík: – V tých časoch som mal 36 rokov. Celý priebeh som sa snažil zachytiť na fotoaparát. Jednotlivé obdobia mám zdokumentované, viem ich porovnať, pretože na základe fotografií sa dajú veci posúdiť pravdivo. Boli to spontánne zhromaždenia, no eufória z tých dní pominula a sme tam, kde sme boli, ba ešte v horšom. Komunisti ostali ďalej pri moci, až doteraz. Ak by komunistická strana urobila teraz taký puč, ako v roku 1948, v ktorom prišli tvrdé represálie nevinných ľudí, teraz by nemali koho zavrieť, lebo by zavreli sami seba. Ľudí nebolo treba nútiť, išli na zhromaždenia aj sami dobrovoľne. Ešte predrevolučné obdobie a potom aj to nastupujúce spontánne viedol rímskokatolícky kňaz Jozef Šmál.

Erika Chalupková: – V novembri 1989 som bola študentkou strednej školy. Spoločne sme išli na námestie, štrngali kľúčmi a kričali: „Predsedovi lopatu“! V podstate sme mnohému nechápali, pokým nám to nevysvetlili hlavne doma rodičia.

Monika M.: – Novembrové udalosti urobili akýsi prelom v našich životoch. Mala som 16 rokov a spoločne so spolužiakmi sme sa zapojili do manifestačných zhromaždení. Ako deti sme však dobu vnímali pozitívne. Doma nám nič nechýbalo, to, že sme každý deň nemali na stole mandarínky, banány, pomaranče boli len kubánske, nám neprekážalo. Nepoznali sme, že sa môžeme mať aj lepšie. Boli sme šťastní, bez mobilov, počítačov. Každá doba má svoje plusy a mínusy. Dôležité je, aby sme si vážili, čo máme, a hlavne, aby sa slušnosť, morálka a etika nevytrácali.

MONIKA DOLŇANOVÁ