Zástupcovia cirkví v Brezne: „Prajeme vám pokojné a požehnané vianočné sviatky“

Blíži sa čas najkrajších sviatkov v roku. Čas požehnaný, výnimočný a neopakovateľný. Ich slávenie opäť ovplyvnila pandemická situácia, ktorá sa dotkla i života cirkví. Bohoslužby sa môžu konať výlučne v režime OP a pre obmedzený počet ľudí. O tom, ako budú tohtoročné Vianoce sláviť v Brezne, priblížili predstavitelia jednotlivých cirkví.

Ako ste pripravení sláviť vianočné sviatky spoločne s vašimi veriacimi?

Evanjelický farár Radim Pačmár: – Cirkev je v prvom rade spoločenstvo ľudí, ktorí veria v Pána Ježiša Krista. Preto, či už nedele, alebo akékoľvek sviatky sú krásne práve tým, že sa schádzame v chráme ako spoločenstvo. Minulé Vianoce sme sa kvôli pandemickej situácii nemohli stretnúť na bohoslužbách. Tento rok sa stretnúť síce môžeme, ale, pochopiteľne, vo veľmi obmedzenom počte. Preto po zrelom a náročnom zvážení situácie padlo rozhodnutie, že náš cirkevný zbor pôjde tieto sviatky do dobrovoľného lockdownu, t. z. že počas vianočných sviatkov nebudeme slúžiť služby Božie pre verejnosť, ale ich budeme vysielať v priamom prenose spolu s bratom farárom z Kokavy nad Rimavicou prostredníctvom zborovej stránky na sociálnej sieti. Kapacita bohoslužieb je obmedzená na 30 ľudí v režime OP – tradičný nápor ľudí hlavne počas štedrovečerných bohoslužieb by nebolo možné zvládnuť. Navyše, som si istý, že by kvôli režimu OP a obmedzeniu počtu účastníkov dochádzalo k mnohým kontroverziám pri vstupe do chrámu. Verím, že rozhodnutie nášho cirkevného zboru veriaci pochopia a že vnímajú, že to ani pre mňa ako farára nie je jednoduchá situácia. Takto sa všetci budeme môcť počas sviatkov zúčastňovať služieb Božích z pohodlia domova.

Dekan rímskokatolíckej cirkvi Dušan Lukáč:- Dúfali sme tak, ako každý v spoločnosti, že si už konečne oddýchneme od neistoty spojenej s pandémiou. No znova budeme prežívať sviatky v nejakom „režime“, takže, okrem možnosti, že kostoly sú otvorené, čelíme aj výzve zvládnuť obmedzenie počtov a selektovanie na základe vakcinácie. Zatiaľ to nejako zvládame, ľudia sú disciplinovaní, no ešte nevieme, čo konkrétne prinesú sviatočné dni, v ktoré chodieva veľké množstvo ľudí na bohoslužby. Zatiaľ sa to snažíme zmierňovať ponúkaním komunikácie s farníkmi online a taktiež zabezpečením individuálnej pastoračnej starostlivosti tým, ktorí sa nemôžu kvôli obmedzeniam zúčastňovať na bohoslužbách.

Gréckokatolícky farár Ján Kovaľ:- Východná cirkev sa na slávenie Božieho narodenia pripravuje pôstnym obdobím, ktoré nazývame Filipovka (začína po sviatku sv. apoštola Filipa 15. novembra). Máme 40 dní na duchovnú prípravu so zameraním na Máriu – Ježišovu matku. Počas Filipovky sa slávia viaceré Mariánske sviatky. A je to prirodzené, lebo aj v rodine je to tak, ak žena je v očakávaní narodenia dieťaťa, tak  rodina jej venuje väčšia pozornosť. Preto tento predvianočný čas prežívame v príprave so zameraním na Pannu Máriu.

Rok ovplyvnila pandémia, kostoly boli zatvorené, zmenilo sa fungovanie bohoslužieb. Ako to poznačilo cirkev?

Radim Pačmár:- Aktivity, ktoré fungovali na báze pravidelnosti, sa už neuskutočňujú. Mnoho ľudí sa bojí chodiť do väčšieho spoločenstva ľudí. Mnohí si už cestu do chrámu späť nenašli. Na jednej strane to cirkev negatívne zasiahlo, na druhej strane ale viacerých ľudí (hovorím o mojej skúsenosti) priviedlo po rokoch späť do zboru z viacerých príčin (vďačnosť, hľadanie pocitu istoty, túžba po pokoji v nepokoji). Cirkev tiež pochopila, že musí žiť v 21. storočí a tomu prispôsobiť aj spôsob komunikácie a oslovenia ľudí. Najviac ma ale mrzí, že do cirkvi sa prenášajú nálady, nedôvera a agresivita v komunikácii, ktorá je príznačná pre súčasnú spoločenskú situáciu. Celkovo však vnímam, že táto pandémia je pre nás v mnohom príležitosťou. Mnohé berie, ale aj otvára nové možnosti. Záleží len na nás, ako ich uchopíme.

Dušan Lukáč: – Pandémia určite otvorila nové možnosti, ale odkryla aj naše slabiny. Viera sa musí prežívať osobne, vo vnútri, v uvedomovaní si vlastného vzťahu k Bohu a jeho „cestám“. Toto sa dá relatívne ľahko zanedbávať, ak sme zvyknutí na to, že bohoslužby fungujú v neobmedzenom rytme. Upadáme do pasívneho prijímania a konzumovania. Uvedomili sme si, že nám je  zrazu ťažšie „prepnúť“ na zintenzívnenie vlastnej vnútornej iniciatívy vo vzťahu k duchovnému životu. To pandémia priniesla ako výzvu. Na druhej strane, reálne spoločenstvo je nenahraditeľnou súčasťou života veriacich, jeho absencia sa dá zvládať len istý čas. Ten čas je časom rastu a zrenia. Keď je to príliš dlho, môže to spôsobiť ochabnutie. Vnímali sme po uvoľnení opatrení, že sa nám niektorí ľudia „stratili“. Skutočný dopad pandémie na naše fungovanie budeme môcť vyhodnotiť až po určitom čase. Zatiaľ musíme hľadať aj iné formy, napríklad intenzívnejšie komunikovať s jednotlivcami a viac si všímať zraniteľných a trpiacich.

Ján Kovaľ:– Cirkev je Božsko-ľudská ustanovizeň. Hovorí sa o rôznych dopadoch pandémie na spoločnosť v oblasti sociálnej, ekonomickej, podnikateľský sektor... Isto má dopad aj na duchovnú stránku človeka, ale to ukáže čas, nakoľko obmedzenia osobnej neúčasti na sláveniach v chráme zanechalo svoje stopy na duchovnom živote jednotlivcov.

Čím sú pre vás celkovo Vianoce najkrajšie?

Radim Pačmár: – Najdôležitejšia je pre mňa zvesť Vianoc: narodil sa Vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorým je Kristus Pán. To je pre mňa skutočne to najčarovnejšie. A potom sú to pridružené veci, ako výroba adventných vencov a vencov na dvere, ozdobovanie stromčeka, stretnutie s rodinou, aktivity, ktoré človek bežne počas roka nerobí, ale ktoré dodávajú tomuto obdobiu skutočné čaro. Teším sa na to aj tento rok.

Dušan Lukáč: – Vianoce sú taktiež výzvou. Je čas Vianoc, ktoré potešujú detské srdce. To tu bude vždy a tento rozmer nám funguje dobre. Na druhej strane, narodenie Spasiteľa a jeho oslava má význam hlavne v tom, že Boh urobil v dejinách krok, ktorým sa v maximálnej miere priblížil k ľudstvu a stal sa jeho viditeľnou súčasťou prostredníctvom cirkvi. To sa mi na Vianociach najviac páči ako dospelému.

Ján Kovaľ:- Vianočná liturgia slávená v spoločenstve veriacich. Ich radostný spev kolied a srdečná radosť, ktorá sa počas sviatkov vzájomne prejaví. Je to stretnutie farskej rodiny, uprostred ktorej leží Novonarodený, a my sa z toho tešíme a prežívame vzájomnú radosť.

Čo by ste na záver odkázali všetkým ľuďom? 

Radim Pačmár: – Aby sme sa mali úprimne radi, boli k sebe viac vnímaví, chápaví, empatickí, aby sme sa dokázali viac počúvať, prijímať sa a rešpektovať sa navzájom. V tejto dobe je to veľmi dôležité. Ak sa o to budeme snažiť, budeme mať Vianoce každý deň.

Dušan Lukáč:- Na záver by som chcel povzbudiť každého, aby sa nenechal strhnúť hnevom, strachom a neistotou. Aby sme neprechovávali v sebe rozdelenie, aj keď nás pandemický režim delí na vakcinovaných a nevakcinovaných. Aby sme si skôr všímali to, že mnohí trpia kvôli ohrozeniu zdravia alebo strate blízkych. A taktiež zdravotníci a lekári. S nimi treba mať zvlášť v týchto časoch súcit a uznanie.

Ján Kovaľ: – Nezabudnime prosím, že Vianoce sú v prvom rade oslava narodenia Ježiša Krista. Ak On chýba v centre slávenia, tak potom sa Vianoce menia na sviatky materializmu. Nedovoľme to! Všetkým prajem požehnané Vianoce.

autor článku : Monika Dolňanová | foto: M.B.