Okrúhle výročie Ústavy SR oslávili aj v Brezne

Slovensko si pripomenulo 30. výročie prijatia Ústavy SR, výnimkou nebolo ani Brezno. Slávnosť sa tradične konala pri Lipke štátnosti.

BREZNO. Už niekoľko desiatok rokov sa na sklonku leta vraciame pomyselne ku kolíske našej štátnosti.

Na slávnosti vyzdvihli význam Ústavy SR

Prvého septembra sme si štátnym sviatkom pripomenuli 30. výročie vzniku základného zákona nezávislého suverénneho štátu Slovenskej republiky. V tento deň v Brezne matičiari už tradične organizujú slávnosť pri Lipke ústavy. Účastníkom sa prihovorila predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) Ivana Kružliaková a primátor Tomáš Abel. Vo svojich prejavoch vyzdvihli význam Ústavy SR, ktorá položila pevné základy slovenskému suverénnemu štátu, uznávanému aj vo svete. „Dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, nezávislosť súdov, oddelenie jednotlivých zložiek štátnej moci či pravidelné a demokratické voľby, nie sú pre niektoré národy prirodzenosťou ani v dnešných časoch. Preto si dnes, tu pri Lipke slovenskej štátnosti, pripomeňme dôležitosť a výnimočnosť „našej“ Ústavy. Nech 1. september nie je voľným dňom bez mena, ale pripomienka a podpora myšlienky a jej cieľa,“ povedal primátor.

 Ústava SR v prvom rade dôsledne upravuje postavenie občana, vyhlasuje občana za najvyššiu mravnú hodnotu, z ktorej pramenia všetky občianske práva, slobody, kompetencie a štruktúry politického, ekonomického, sociálneho a kultúrno-duchovného systému. „Práve Deň Ústavy by mal podnecovať každého k zamysleniu sa aj nad javmi, ktoré nás vždy nectia, hľadať a absolvovať cestu k skultúrňovaniu, k vlastenectvu, ľudskému vzťahu človeka k človeku i k národnej jednote. Len ten národ má budúcnosť, ktorý má svoju ľudskú morálku, jazyk, vlastenectvo a národnú hrdosť,“ prihovorila sa Ivana Kružliaková.

Spomienka na vysadenie lipky

Preambula ústavy začína slovami „My národ slovenský...“ Do tohto „národa“ patria i Brezňania matičiari, ktorí sa vždy živo zaujímali o dianie na Slovensku. Ani prijatie Ústavy SR nenechali bez povšimnutia. Vo štvrtok 24. 9. 1992 bola zasadená Lipka ústavy či Lipka štátnosti – ako ju medzi sebou voláme. Na udalosť spred tridsiatich rokov zaspomínala riaditeľka Horehronského múzea Ivica Krištofová. Ako uviedla, tento dátum patril Dňu Martina Rázusa, ktorým si Brezňania pripomenuli jubilejný rok – 55 rokov od úmrtia kňaza, spisovateľa a politika v jednej osobe. Podujatie pripravil Okresný výbor a MO Matice slovenskej, Mestský úrad Brezno, Stredoslovenská odbočka spolku slovenských spisovateľov, Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici. Najskôr sa konal odborný seminár, popoludní hudobné pásmo a medzi týmito dvomi aktivitami sa uskutočnila milá spoločenská udalosť, počas ktorej vysadili strom. „Nenápadný, akceptujúci letitosť susedných gaštanov, smrekov a líp v historickom mestskom parku. Mal pripomínať jeden zo základných štátoprávnych pilierov – prijatie Ústavy SR. O rok na to, 3. septembra 1993, odhalil František Kreutz pri skromne pôsobiacom strome pamätnú tabuľu. Zaželajme teda Lipke slovenskej štátnosti, aby sa jej povestná štedrosť ako stromu stala symbolom našej veľkorysosti, aby jej korene čerpali životodárnu silu zo zdravého sebavedomia národa a živili ich len nekalé a perspektívne úmysly a aby životodárna miazga, ktorá prúdi do jej halúzok a listov, pochádzala z drobných každodenných poctivých činov každého z nás a správnych rozhodnutí štátnikov.“

Podujatie spestril milý program

Klub Martina Rázusa, pôsobiaci pri miestnom odbore Matice slovenskej, každoročne na pamiatku slov Ladislava Ťažkého prináša vodu priamo spod Klenovského Vepra, aby sa breznianskej lipke darilo. Vodičkou z Jánošíkovskej studničky ju poliali členovia klubu Maroško.

 Podujatie spríjemnili vystúpením kolektívni členovia MO MS spevácka skupina Krnohári, žiaci zo Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša v Brezne, Július Obernauer z Divadelného súboru Jána Chalupku zarecitoval úryvok z básne, ktorú napísala a recitovala osobne prítomná na slávnostnom akte spisovateľka Zlata Solivajsová, zatancovali dievčence z detského folklórneho súboru Šťastné detstvo a na fujare zahrali Jaroslav Babic a Miroslav Čontofalský.

autor článku : Monika Dolňanová | foto: Stanislav Spáč