Miroslav Ťažký: Niekto fajčí, iný pije, ja strieľam

Päťdesiatnik Miroslav Ťažký pracuje pre Mestskú políciu v Brezne a nielen medzi kolegami je známy svojou presnou muškou. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nestal najrýchlejším strelcom Európy.

Športová streľba nepatrí práve medzi masové športy, ale vám významne ovplyvnila život. Odkedy sa jej venujete?

- Od detstva. Na základnej škole som strieľal v streleckom krúžku zo vzduchových zbraní. Neskôr, na strednej škole, som sa začal venovať streľbe z krátkych guľových zbraní, ktoré sa mi zapáčili natoľko, že som pri nich zotrval dodnes. Robím praktickú streľbu podľa pravidiel IPSC (Medzinárodná asociácia praktickej streľby) z krátkej guľovej zbrane. Tejto disciplíne sa venujem od roku 2003.

Čo si predstaviť pod pojmom praktická streľba?

- Praktická streľba je považovaná za najťažší strelecký šport, pretože sa strieľa z rôznych streleckých pozícií, aj v pohybe, na viac druhov terčov, z ktorých niektoré sú aj pohyblivé a to v čo najkratšom čase. Každému držiteľovi zbrane by som odporučil, aby si túto disciplínu vyskúšal, pretože by ho to naučilo zaobchádzať so zbraňou bezpečne a efektívne.

Pravdepodobne si to vyžaduje obrovské sústredenie a pohotovosť. Kto vás k tejto dynamickej disciplíne priviedol?

- Boli to moji dvaja kamaráti, ktorí sa IPSC venovali už dlhšiu dobu a po pár tréningoch s nimi ma zobrali na súťaž. Tam som videl aj špičkových IPSC strelcov a obdivoval som ich, ako rýchlo a presne dokážu strieľať. To bola pre mňa veľká výzva.

To bol dôvod, prečo ste sa na to vlastne dali?

- Na túto disciplínu som sa dal preto, lebo ako je považovaná za najťažší strelecký šport, tak podľa mňa je to aj najkrajší strelecký šport. Keď som videl tých strelcov, ako neskutočne rýchlo a pritom presne dokázali strieľať, chcel som sa im vyrovnať. Nikdy som sa nezamýšľal nad tým, čo mi to dáva, robím to preto, lebo ma to baví a je to pre mňa relax.

Kde a ako často trénujete?

- Trénujem na strelnici v Predajnej a snažím sa tam chodiť minimálne raz za týždeň. Tréning ale nie je len o strieľaní. Sú to hodiny a hodiny tzv. suchého tréningu, kde sa strelec snaží natrénovať dokonalý úchop, tasenie a prebíjanie zbrane v čo najkratšom čase a pritom bezpečne.

Aký je váš osobný rekord?

- V tejto disciplíne sa o rekordoch hovoriť nedá, lebo každá súťaž má rôzny počet parkúrov, každý z nich je iný a navyše sa nikdy neopakujú. To znamená, že strelec vždy rieši novú a novú situáciu. 

Vaše hobby zrejme nie je lacná záležitosť. Pôsobíte v nejakom klube?

- Samozrejme, ako každý iný šport, ani tento nie je najlacnejší, a nakoľko nemám žiadneho sponzora, všetko si hradím sám. Ale je to môj koníček a tak sa k tomu staviam. Niekto fajčí, iný pije, ja strieľam. Som členom športového klubu polície Banská Bystrica.

Vás ale s poriadkovými zložkami spája nielen šport, ale aj práca. Boli ste už ako mestský policajt nútený použiť služobnú zbraň?

- Áno, počas mojej práce pri mestskej polícii som už bol nútený použiť služobnú zbraň. Bolo to minulý rok, keď pri Hrone veľký vlčiak napadol a pohrýzol dve ženy, najprv jednu a potom asi o dvesto metrov ďalej druhú. Keďže tento vlčiak aj po našom príchode na ženu útočil a hrýzol ju, použil som služobnú zbraň a tohto psa som zastrelil.

Ako súčasť mestskej polície sa nielenže staráte o bezpečnosť a poriadok v uliciach Brezna, ale ju aj reprezentujete na rôznych streleckých súťažiach. Aké úspechy ste dosiahli a ktoré z nich si najviac ceníte?

- Medzi moje najväčšie úspechy patria tituly majstra Slovenska, najrýchlejší strelec Slovenska a podarilo sa mi vyhrať európsky pohár o najrýchlejšieho strelca v streleckom súboji a tým som aj držiteľom titulu najrýchlejší strelec Európy.

Máte ešte vyššie ambície?

- Ambície v tomto športe sú otázkou peňazí. Ako som už spomenul, nemám žiadneho sponzora a všetko si hradím sám, ale je to môj koníček a tak to robím v rámci svojich možností a schopností.