Jedinečné zážitkové podujatie. V Horehronskom múzeu na trinástke ožili tajuplné bytosti

Horehronské múzeum ponúka úplnú novinku – zážitkové podujatie, na ktorom sa návštevníci môžu tešiť na figuríny so zvukovými efektmi, niektoré v životnej veľkosti, či na horehronské poverové rozprávania. Nenechajte si ujsť jedinečnú prehliadku Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí.

BREZNO. V hlavnej časti prehliadky sa návštevník oboznámi s predstavami o poverových bytostiach, posmrtnom živote a zvykosloví.

Pri vstupe do múzea vás privítajú plačky v horehronských krojoch

Podujatie sa odohráva v interiéri imitujúcom tradičné bývanie, s náznakom kultového kútu, pece a postele. Poňaté je interaktívne, na vytvorenie efektu, že figuríny rozprávajú, sú použité smerové reproduktory a na návštevníkov čakajú rozmanité úlohy. Ako priblížila autorka projektu Denisa Čiefová, už pri vstupe do múzea verejnosť privítajú plačky v horehronských krojoch, ktorých obradný plač mal v minulosti dôležitú úlohu v rámci pohrebného obradu. „Dôležité bolo, či sa dotyčný, ktorý zomrel, vrátil alebo nevrátil. Niektorí sa zvykli vracať a škodiť ľuďom, tí však robili všetko pre to, aby sa tak nestávalo. Okrem toho, že mŕtvi chodili strašiť, aj živí ľudia robili zlé veci živým. Práve preto sa rodili určité činnosti, ako napríklad maselnica sa priväzovala o nohu stola, čo značil kruh kriedou okolo postele, prekrížili sa metly či klince zatĺkli do polena, alebo na zem sa rozsypal mak a ak by išla za vami nejaká striga, ktorá by vám chcela uškodiť, nemohla tak urobiť, pokým nepozbiera všetky malé zrniečka. Na prah sa zasa dávala cibuľa, pretože je magickou hranicou vstupu do miestnosti a vymedzuje priestor. Ľudia verili, že má deväť šupiek a striga cez ne nepríde.“

Medzi figurínami nechýba striga, vlkolak či séria guľatých príšeriek

Návštevníci v múzeu nájdu celkovo trinásť figurín a izbu, na ktorej zariadenie použili viac ako 120 zbierkových predmetov z etnologického fondu múzea. Okrem iných postáv najzákladnejšou je striga, samozrejme nechýba vlkolak, Runa, vodník, Poludnica, Svetlonos, ale aj mačka a žaba z dôvodu, že strigy sa na ne vedeli premeniť, v podobe zvierat vojsť do stajne a kravám odobrať mlieko. Súčasťou je aj pozitívna bytosť, ktorou je had ako ochranca príbytku.

 Samotné postavy vznikli ako dielo autorského kolektívu. Pod výtvarné stvárnenie a realizáciu najväčších figurín sa podpísali Katarína Cáková a Barbora Rajčanová, ktorá po mesiaci intenzívnej práce vytvorila vlkolaka. Podľa slov vyštudovanej bábkarskej scénografky, k samotnej realizácii sa postavila ako k výrobe nejakej sochy, k čomu má celkom blízko. „Dosť mi záležalo na tom, aby anatómia sedela. Rozmýšľala som nad tým, prečo ľudia niekoho označili za vlkolaka. Veľakrát to mohlo byť preto, že mal viac zarastenú tvár, alebo bol tajomnejšej povahy či agresívnejší človek. Bolo uveriteľné, že vlkolak je nejaká bytosť, ktorá sa premieňa z človeka na vlka. Tým pádom som mu nechala ľudské oblečenie, nohavice, ktoré sú vo fáze, že sú už roztrhané a zo stehien vylieza kožušina. Tiež sa niekedy verilo, že ak sa chcel niekto premeniť na vlkolaka, mal si dať vlčí opasok. Zapojiť sa do tohto projektu bola pre mňa príjemná zmena a výzva urobiť niečo inakšie.“

 Autorom menších bytostí, prijateľnejších pre detskú obrazotvornosť, je Ladislav Vojtuš, ktorého o spoluprácu oslovila autorka projektu, bývalá kolegyňa ZUŠ vo Zvolene Denisa Čiefová. „Na skrini som mal uloženú bábku, ktorú sme pred rokmi vyrobili so žiakmi, a oni si na nej skúšali animačné postupy. Keď ju uvidela, presne také podobné výtvory chcela. Denisa mala jasnú predstavu, ja som už nápad len zrealizoval. A tak vznikla séria guľatých príšeriek, väčšinou z recyklovateľných materiálov. Mám rád takýto scénografický prístup, kedy sa nová funkcia môže dať predmetom, ktoré tú pôvodnú funkciu stratili. Vždy ma poteší, keď z nejakého odpadu môžem niečo vyrobiť, poskladať.“

Zážitkovému podujatiu želajú čo najviac priaznivcov

Aktivite, ktorá približuje ľudové povery a rituály, sa teší aj Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý projekt finančne podporil. „Je dôležité si pripomínať našu minulosť a nachádzať prostriedky, pomocou ktorých dedičstvo našich predkov zachováme. Tiež je to dobrý príklad spolupráce medzi kultúrou a cestovným ruchom, o ktorú sa v našom kraji dlhodobo usilujeme.“ Podľa slov župana, Horehronie malo vždy svoje čaro v tejto oblasti, rozvíjalo fantáziu, viedlo nás k tomu, aby sme sa vedeli vysporiadať s tým, čo nám život ponúka. V spomienkach sa vrátil do rodného Telgártu, do prostredia tradičných páračiek, na ktorých sa dozvedel, kto je zmok, striga či vlkolak, ako aj spomenul starého otca a jeho stretnutie s Poludnicami. „Ďakujem pracovníkom múzea, že vychádzajú v ústrety aktivitám, ktoré môžeme ponúknuť aj v školskom prostredí. V tejto informačnej explózii je veľmi ťažko prilákať ľudí do týchto priestorov. BBSK vsadilo na to a prostredníctvom rôznych aktivít chce pre návštevníkov vytvoriť zážitky, aby videli, čo všetko v našom regióne máme.“

 Zážitkovej prehliadke v Brezne sa teší aj primátor Tomáš Abel: „Je lákadlom nielen pre našich obyvateľov, návštevníkov regiónu, ale hlavne pre mladšie generácie. Ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto skvelom projekte podieľali. Jedinečnej výstave prajem čo najviac priaznivcov. Myslím, že ponúka niečo netradičné, čo zaujme na prvý pohľad.“

Tento projekt je skutočne unikát

Zámerom projektu je vytvoriť novú kultúrnu službu, ktorá odbornú vzdelávaciu prednášku spája s inštaláciou ako zážitkovým miestom obyčajov. „Novým spôsobom odprezentujeme históriu, ktorá je spätá s nami a hlavne so staršou generáciou niekoľko rokov dozadu. Projekt sa vydaril v spolupráci s viacerými partnermi a čo je dôležité, že sme prizvali aj ďalších dôležitých aktérov, ktorými sú rôzni návrhári, technici, čo sa týka svetelného dizajnu, a pomáhali nám pri realizácii vytvorenia celkovej atmosféry, aby si ľudia odniesli pekný zážitok,“ uviedol Peter Černek, vedúci oddelenia kultúry Úradu BBSK.

 Ako na záver dodala riaditeľka Horehronského múzea Ivica Krištofová, o takomto projekte by pre dvomi rokmi v múzeu ani nesnívali. Paradoxom je, že v čase korony, keď je všetko v útlme, pripravili niečo, čo u nich ešte naozaj nebolo a zaujme verejnosť.

„Múzeum je nielen skostnatená inštitúcia, ktorá oprašuje veci, ale ponúka aj novú kultúrnu službu, ktorá je zmysluplná. Ďakujem za spoluprácu celému realizačnému tímu, kolegyniam z krajskej a oblastnej organizácie cestovného ruchu, za štedrú finančnú podporu BBSK, ako aj Fondu na podporu umenia, mestu Brezno a za pomoc oddeleniu kultúry Úradu BBSK.“

autor článku : Monika Dolňanová | foto: M.B.