Brezno si 11. novembra v tichosti pripomenulo Deň vojnových veteránov

V stredu 11. novembra uplynulo 102 rokov odvtedy, čo skončila prvá svetová vojna. Nadobro utíchli zbrane a medzi bojujúcimi stranami začalo platiť definitívne prímerie. Na vojnové obete si s úctou a v tichosti zaspomínali aj zástupcovia mesta Brezno.

BREZNO. Straty na ľudských životoch, ktoré si táto „Veľká vojna“ vyžiadala, nemali dovtedy obdobu v celých ľudských dejinách.

Želajme si, nech červené maky kvitnú len pre radosť

Pamätníky padlých hrdinov sú pravdivými stopami po vojne. Pripomínajú významné udalosti, aj množstvo ľudských životov, príbehov. Na hrôzy vojny a hodnotu mieru netreba nikdy zabúdať. V Brezne sa od roku 2011 pravidelne uskutočňuje pietny akt, tentokrát si však pre pandemickú situáciu na všetky vojnové obete 11. 11. o 11. hodine 11. minúte v tichosti zaspomínali a ich pamiatku si uctili zástupcovia samosprávy, ktorí položili vence k pomníku padlým v I. a II. svetovej vojne, pomníku gen. M. R. Štefánika a k pomníku padlým v SNP.

 „Straty na ľudských životoch nemali dovtedy obdobu v celých ľudských dejinách. Želajme si, nech červené maky kvitnú len pre radosť a potešenie ľudského oka, nech zostanú naozaj len symbolom, spomienkou a nech ich kvety nie sú už nikdy kropené ľudskou krvou,“ uviedol primátor Tomáš Abel.

Poohliadnutie sa za históriou

Symbolom utrpenia vojny sa stali červené maky a tento deň bol v roku 1954 premenovaný na Deň veteránov. Obdobie konca 19. storočia a začiatok 20. storočia bolo sprevádzané okupáciou a konfliktmi, ktoré vyústili do svetových rozmerov a vypuknutia vojny. Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este.

 Brezno sa o zavraždení následníka rakúsko-uhorského trónu a jeho manželky Žofie dozvedelo z telegramu, ktorý došiel do mesta. Ten bol vyložený na obchode. Ako sa píše v kronike, po meste sa hneď začalo povrávať „bude vojna“. V auguste 1914 už platila všeobecná mobilizácia. „Plaču bolo dosť, lebo nebolo rodiny, z ktorej by otec, syn alebo brat nebol na vojenskú službu nastúpil.“ Zmobilizovaných bolo viac ako 60 miliónov vojakov z celého sveta.

  Z Brezna bolo povolaných viac ako 500 mužov. Ich narukovanie znamenalo odchod živiteľa rodiny, úbytok pracovných síl vo všetkých rezortoch hospodárskej činnosti, ale aj v oblastiach spoločenského života. V Brezne bola zriadená aj poľná nemocnica a o ošetrenia ranených z bojov sa starali členky miestneho Červeného kríža. Hoci sa v októbri šírili zvesti, že rakúsko-uhorská monarchia žiada o prímerie, v Brezne sa ešte rekvirovali kovové veci. Medzi nimi aj zvony evanjelického kostola. Na základe intervencie evanjelického kňaza Júliusa Vitáliša bol pred rekviráciou zachránený najväčší povestný brezniansky 3,7- tonový zvon.

autor článku : Monika Dolňanová| foto : MsÚ