V breznianskej synagóge sprístupnili jedinečnú výstavu divadelných bábok a rekvizík s názvom Bábky s dušou

V breznianskej synagóge sprístupnili jedinečnú výstavu divadelných bábok a rekvizít významného slovenského bábkarského scénografa a technológa Miroslava Dušu s názvom Bábky s dušou. Azda medzi jeho najznámejšie diela patria dve zvedavé mačky Pa a Pi z mačacej planéty, ktoré pozná veľmi veľa divákov. Autor pochádza z rodiny s dlhou bábkarskou tradíciou a za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko významných ocenení. Viac už prezradil v rozhovore.

Do miest sa pomaly opäť vracia kultúrny život a výnimkou nie je ani Brezno, kde v synagóge si návštevníci môžu pozrieť výstavu Bábky s dušou. Čo vystihuje tento názov?

– Vo svojej tvorbe sa snažím odovzdávať kúsok mňa samého aj mojej duše. Nie nadarmo sa hovorí, že bábky sa často podobajú na svojho tvorcu. Samotná tvorba je neustály proces učenia sa a experimentovania. Každá práca znamená pre mňa novú výzvu a k jej naplneniu pristupujem vždy s novou energiou.

Máte za sebou viacero úspešných autorských výstav. Ako vaše diela vníma verejnosť?

– Som naozaj veľmi rád, pretože ohlasy návštevníkov mojich výstav sú veľmi pozitívne. Nadšené reakcie detí sú pre mňa veľkou odmenou. Bábka je úžasný umelecký prostriedok, ktorý vytváram na základe vlastnej fantázie. Bábkové divadlo je totiž divadlo zázrakov.

Vaše bábky účinkovali v rôznych televíznych inscenáciách či hrách. Aké exponáty potešia oči a pohladia dušu návštevníkov v Brezne?

– Na výstave môžu návštevníci vidieť bábky z divadelných inscenácií z Čiech aj Slovenska. Bábky z televíznych rozprávok, bábky vyrobené pre Slovenskú filharmóniu a divadlo Teátro Neline. Každá divadelná inscenácia má svoj vlastný svet, v ktorom sa odohráva príbeh. Scénograf ho musí vymyslieť, zachytiť a zjednotiť do jedného kľúča, aby spolu s réžiou a hereckým stvárnením vytvoril jednotný umelecký zážitok. Priniesli sme napríklad aj bábky z Ostravského loutkového divadla z inscenácie Půjdem spolu do Betléma. Inscenácia sa hrala 20 sezón a odohralo sa 700 predstavení. Inscenáciu nahral a vydal Český rozhlas. Česká televízia ju natočila v interiéri pôvodného dreveného kostola sv. Kateřiny v Ostrave – Hrabové roku 1999 a v tom istom roku ju vysielala na Štedrý deň. Úspešnosť tejto inscenácie bola v histórii ostravských divadiel ojedinelou skutočnosťou. Vianočná hra bola najúspešnejšou inscenáciou v histórii Divadla loutek. Sme vďační divadlu, že nám bábky požičali a my sme ich mohli priniesť návštevníkom výstavy.

Ako dlho ste všetky bábky zbierali a odkiaľ pochádzajú?

– Pochádzajú z našej súkromnej zbierky a niektoré sú zapožičané z bábkových divadiel.

Istotne si vyžadujú aj patričnú starostlivosť. Je náročná?

– Starostlivosť o bábky je rovnako náročná, ako starostlivosť o všetko, čo máme radi. Z času na čas potrebujú oprášiť, opraviť, domaľovať, zašiť malú dierku, vyrobiť stratenú čempuritu...

Čo a kedy vás priviedlo k tomuto nádhernému umeniu?

– Narodil som sa v rodine bábkarov Soni a Antona Dušu z Banskej Bystrice. Ako malý chlapec som trávil svoj voľný čas v bábkovom divadle. Rád som pozoroval život na javisku, herecké skúšky, technikov pri stavaní scény, alebo prácu v dielňach. Spolu s mojimi bratmi sme pomáhali otcovi pri výrobe bábok a dekorácií pre slovenské divadlá a STV. Svoje prvé marionetové bábkové divadlo som si vyrobil v prvej triede ZŠ. Bol som očarený technológiou jednotlivých druhov bábok, mechanickými prevodmi, rôznymi tiahlami. Zážitky z detstva ma natoľko ovplyvnili, že som vyštudoval na pražskej Divadelnej akadémii múzických umení so zameraním na bábkarskú scénografiu a technológiu u docenta Václava Kábrta a dnes pokračujem v šľapajách svojho otca.

Obdobie pandémie sa dotklo celého sveta. Ako ho prežívate z pohľadu umelca?

– Koronavírus nás všetkých poriadne preveril. Ukázal vzťah Slovákov k umeniu, vzťah štátu k nám umelcom. Všetky moje plánované práce sú zastavené a čakajú... tak čakám aj ja.

autor článku : Monika Dolňanová | foto: ARCHÍV Miroslava Dušu