V Brezne položili šiesty pamätný kameň obeti holokaustu. Tento raz Erne Fassel

Pred budovou na Námestí gen. M. R. Štefánika 41 položili šiesty kameň Stolperstein. Je trvalou spomienkou na životný príbeh Erny Fassel, ktorú 6. júna 1942 spoločne s dcérou Šári a vnučkou Lickou odviedli do vyhladzovacieho tábora v Sobibore.

BREZNO. Kamene zmiznutých sú určené na pamiatku obetiam holokaustu, genocídy a rasového násilia.

Prvé obete nacizmu v Brezne si uctili pred deviatimi rokmi

Nikdy sa nevrátili domov, nemajú svoj hrob. Niečo ich však predsa len pripomína. Obete nacizmu, ktoré počas druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch alebo na iných miestach, majú už malý pamätník – mosadzné kocky, a to aj v Brezne. Osadené sú do chodníkov pred domami, kde kedysi bývali.

 Kamene Stolpersteine sú projektom nemeckého umelca Güntera Demniga, ktorý v roku 2012 zavítal do Brezna, ako prvého mesta ukladania kameňov na Slovensku. Na námestí pred budovou s popisným číslom 41 položil prvé tri kamene, pripomínajúce rodinu známeho obchodníka s lahôdkami a výrobcu bryndze Huga Mittelmanna, ktorý mal ženu Šarlotu a dcéru Alicu. Pamätný kameň ďalšej zmiznutej obete holokaustu Gejzovi Hajóšovi umiestnil v auguste 2015 v bývalej Uličke na spojovacom chodníku pri tržnici a piaty s trvalou spomienkou na Emila Mittelmanna pred tromi rokmi vložil do chodníka na severovýchodnej časti námestia medzi tzv. medzierkou a budovou bývalého domu potravín.

 Podľa slov riaditeľky Horehronského múzea Ivice Krištofovej, myšlienka vkladania kameňov je nadčasová a takto by sa mohli pripomínať obete viacerých nedemokratických režimov. „Naviac, kameň je pevný a trvácny, tak, ako by mali byť naše postoje k netolerancii a násiliu v akejkoľvek podobe.“

Alica Frühwaldová: Je to boľavá spomienka na tých, ktorí by nás ľúbili

V piatok 17. decembra si v Brezne uctili pamiatku ďalšej obete nacizmu Erny Fassel, ktorá v tom čase bývala s rodinou Huga Mittelmanna a bola spolu s ňou deportovaná. O jej životnom príbehu sa v Brezne dozvedeli pred deviatimi rokmi na prvom pietnom akte venovanom Hugovi Mittelmannovi, a to z rozprávania jeho vnúčat Alice Frühwaldovej a Ivana Belana, ktorí sa rozpamätali, že v dome na Námestí gen. M. R. Štefánika 41 bývala aj ich prastará mama. Bez váhania sa preto v Brezne rozhodli na chodníku pred touto budovou ponechať miesto a k trom kameňom minulý týždeň pribudol ešte jeden. Aj tentokrát pozvanie prijali pani Alica s bratom Ivanom, ktorí neskrývali veľké dojatie: „Je to boľavá spomienka na všetkých, o ktorých sme prišli, a my, druhá generácia, to stále pociťujeme. Prišli sme o mnohých členov našej rodiny, ktorí by nás ľúbili a my ich. Ďakujeme za milú spomienku, ako aj vyjadrujeme obdiv za to, že sa na obete nacizmu nezabúda.“

 Erna Fassel bola Bystričanka a s manželom mali päť detí. V tom období však prišla žiť do Brezna aj so svojou dcérou Šári. 6. júna 1942 spoločne s dcérou a vnučkou Lickou ich odviedli do vyhladzovacieho tábora v Sobibore, odkiaľ sa už nikdy nevrátili.

 Treba dodať, že Alica Frühwaldová vydala knihu spomienok O koľko lásky som prišla, ktoré za života spísala jej matka Edita, ktorej sa podarilo zachrániť.

Aj v Brezne žili ľudia, ktorí riskovali vlastné životy a mnohým pomohli

Na spomienkovom stretnutí sa zúčastnil zakladateľ tejto slovenskej tradície, zástupca občianskeho združenia Antikomplex.sk Andrej Čierny, poslankyňa mestského zastupiteľstva Petra Dzurmanová, ktorá je dušou osádzania kameňov Stolpersteine v Brezne od samého začiatku, primátor Tomáš Abel, bývalý primátor Jaroslav Demian a riaditeľka Horehronského múzea Ivica Krištofová. Tentokrát pre pandemickú situáciu sa autor projektu Günter Demnig nezúčastnil, no ako o ňom prezradil Andrej Čierny, tento umelec si za misiu posledných 25 rokov vzal, že všade tam, kde nemeckí nacisti po Európe chodili, terorizovali ľudí, bude chodiť a ukladať tieto pamätné kamene osobne, čo robil aj doposiaľ. V Brezne venovaný Erne Fassel ho tento raz vložil študent Akadémie umení v Banskej Bystrici Martin Bízik.

Ako povedala Petra Dzurmanová, plne sa stotožňuje s myšlienkou autora Güntera Demniga, pretože prostredníctvom kameňov Stolpersteine máme možnosť stotožniť sa s obeťami fašistov. Zároveň je to istým varovaním, aby sa takéto zločiny viac nezopakovali a pohľadom na zem sa symbolicky obetiam klaniame.

„Zanechávajú nám odkaz, že aj naše mesto bolo súčasťou nacistického besnenia, i tu žili vzdelaní, šikovní a čestní ľudia, ktorí na to doplatili nielen stratou majetku či statusu, ale i dôstojnosti a nakoniec svojho života. Aj v Brezne bolo veľa bolesti, smútku a strát, ale aj tu žili ľudia, ktorí boli pre iných nádejou, riskovali vlastné životy a mnohým pomohli.

Hovorí sa, že mestá sú postavené na duchovných stĺpoch a ako obrovské zrkadlá odrážajú srdcia svojich obyvateľov. Nech sú teda tie naše plné ľudskosti, slušnosti a mieru.“

autor článku : Monika Dolňanová | foto: M.B.