Rúško bolo pre nás donedávna tabu. Dnes sa bez neho nepohneme z domu

Dôvod, prečo niektorí ľudia odmietajú nosiť ochranné rúška aj v čase zúriacej pandémie, je podľa odborníka

iracionálny. Žijú totiž v mylnej predstave, že obavy sú prejavom slabosti a odmietnutím rúška prejavia svoju odvahu.

Nálady v spoločnosti sa menia priamo úmerne s vážnosťou situácie. Výsmech a zľahčovanie nahradilo mlčanie a zodpovednosť.

Nechceme vyčnievať z davu

Najskôr hanba, dnes nevyhnutnosť. Ochranné rúško bolo donedávna v našich zemepisných šírkach terčom posmeškov, no okolnosti sa náhle zmenili. Psychológ Tomáš Juričkov si myslí, že dôvodov, pre ktoré mnohí z nás rúško najprv odmietali nosiť, je viacero. „Spočiatku môže byť dôvodom hanba a nechuť upozorňovať na seba výrazným prvkom. Uzavretejšie typy osobnosti sa cítia nepríjemne, ak sú stredobodom pozornosti. Akýkoľvek prvok, ktorý nás odlišuje od ostatných, nás vystavuje pozornosti a človek sa môže cítiť zraniteľnejšie a neistejšie,“ tvrdí Juričkov.

Nenosiť rúško nie je odvaha

Aj keď v prvom rade by nám malo záležať na našom zdraví a zdraví našich blízkych, rúška alebo akúkoľvek ochranu tváre sme vo veľkom začali nosiť až z úplne prozaického dôvodu. Bez nich sa totiž takmer nikam nedostaneme, nenakúpime, nenatankujeme, neodvezieme sa hromadnou dopravou.

„Dnes sme vo fáze, kedy väčšina populácie rúška nosí, stále sa však môžu nájsť takí, ktorí ich tvrdohlavo odmietajú. Hlavne u mužov môže byť dôvodom potvrdenie si svojej mužnosti tým, že odmietnutím rúška prejavia svoju odvahu, hoci táto predstava je iracionálna. Obavy a strach sú pre nich prejavom slabosti. Túto svoju stránku nechcú prijať,“ myslí si psychológ. Podľa neho môže byť odmietanie tiež prejavom vzdoru voči autoritám, primárne voči rodičovskej autorite, teraz voči štátu ako autorite. Buďme preto zodpovední a nehrajme sa na hrdinov. Teraz na to naozaj nie je vhodná doba.

autor článku : Eva Šipošová| ilustračné foto : Pixabay