Prišiel čas, aby sa človek zastavil, zamyslel na sebou a nad svojimi istotami

Blíži sa Veľká noc, ktorej tajomstvo je najvýznamnejším posolstvom kresťanstva. O prichádzajúcich sviatkoch, ale aj celkovo o mimoriadnej situácii, ktorá ovládla celý svet, viac porozprávali predstavitelia cirkví v Brezne.

Veľkonočné sviatky budú tento rok prebiehať bez účasti veriacich na bohoslužbách. Ako ich budete prežívať osobne i spoločne s vašimi veriacimi?

Evanjelický farár Radim Pačmár: – Na Veľkú noc, najväčší sviatok kresťanstva, sa aj napriek súčasnej situácii teším. Z posolstva Veľkej noci, z jej obsahu, čerpám ešte dlho po sviatkoch. Sviatočné dni som vždy prežíval viac duchovne a vnútorne, čiže do istej miery budem mať štandardné sviatky. Jedinou zásadnou zmenou je, že posolstvo Veľkej noci, radosť zo vzkriesenia Pána Ježiša, nebudem prežívať v osobnom, priamom spoločenstve cirkevného zboru. A to ma bolí. Teší ma aspoň to, že s členmi nášho zboru budem v spojení počas služieb Božích, ktoré budeme vysielať z nášho kostola online každý deň od Zeleného štvrtka až po Veľkonočný pondelok na jednej sociálnej sieti (tradične o 9.00 a na Zelený štvrtok a Bielu sobotu o 17.00). K ich sledovaniu všetkých čo najsrdečnejšie pozývam.

Dekan rímskokatolíckej cirkvi Dušan Lukáč:- V dnešnej, nami nepredvídateľnej situácii, v ktorej sa krok za krokom prispôsobujeme, ale aj zmierujeme s novými podmienkami, po prvýkrát budeme sláviť obrady Veľkej noci bez „verejnosti“. To znamená veľmi mnoho, lebo najmä počas týchto sviatkov sa viditeľne stretáva Cirkev ako Telo Kristovo a spoločne vníma v rôznych obrazoch a symboloch tajomstvo Krista a nášho vykúpenia. Obrady sú stavané tak, že sa počíta aj s vizuálnou výpoveďou pre tých, ktorí sú priamo účastní. Slávenie bez rodiny veriacich bude teda pre nás veľkou ujmou. Na druhej strane to odlúčenie vytvára hlad po skutočnom spoločenstve, tak sa budeme snažiť ho prežívať na diaľku cez vysielanie obradov na kanáli you tube.

Gréckokatolícky farár Ján Kovaľ: – Sviatky Veľkej noci sú najväčšími sviatkami liturgického roka. Tým, že máme mimoriadnu situáciu pre epidémiu, sa budú všetky liturgické obrady sláviť za zatvorenými dverami chrámu. Pre mňa, ako pre kňaza farnosti, to znamená, že všetky obrady budem sláviť sám s minimálnou asistenciou, ktorá je nevyhnutná pri slávení. Aj napriek tomu som v neustálom spojení s farnosťou a som im k dispozícii v službe, ktorú odo mňa očakávajú, samozrejme pri dodržaní všetkých ochranných opatrení. Elektronicky som už poslal odporúčania a usmernenia, ktoré sme dostali z biskupského úradu, aby sa veriaci mohli doma pripraviť a zjednotiť v modlitbe v kruhu rodín. A tak sláviť v „domácej cirkvi“ tieto Paschálne sviatky.

Podľa vášho názoru, aké ponaučenie by si mali ľudia vziať zo všetkého, čo sa okolo nás deje?

Radim Pačmár: – Je krásne pozorovať, ako sú ľudia v tejto dobe k sebe milší a ohľaduplnejší – šijú a rozdávajú rúška, nakupujú potraviny a lieky starším ľuďom a zároveň nanovo objavujú krásu vzťahov. Zároveň si mnohí uvedomujú aj hodnotu a význam prírody a životného prostredia pre život človeka. Bolo by krásne, podľa môjho názoru, keby nám ako ponaučenie aj po tejto situácii spojenej s koronavírusom ostala vzájomná úcta, porozumenie a túžba po úprimnejších a hodnotnejších vzťahoch – v rodine, na pracovisku, v spoločnosti. Aby opäť prevládla ľudskosť. A zároveň, aby sme sa správali zodpovedne a ohľaduplne k prírode a prostrediu, v ktorom žijeme. Lepšie vzťahy a príroda a hneď sa bude na svete žiť lepšie.

Dušan Lukáč: – Myslím, že sa veľa vecí rúca. Keď sledujeme situáciu vo svete, tak to s nami všetkými poriadne zatočí. Vlády a zodpovedné politické a ekonomické štruktúry bežia na plné obrátky vo vízii, ktorá nie je jasná. To môže vyvolať situáciu, ktorá sa bude dlho upokojovať a je možné, že veci už nebudú úplne také, ako sme zvyknutí. Asi sme žili vo vedomí, že všetko je nejako nastavené a ideme len dopredu. To sa týka aj cirkvi. Zdá sa, akoby niektoré veci „fungovali“ v nejako nastavených podmienkach. Tak stereotypne. Dúfam, že sa z toho poučíme a po upokojení situácie sa nevrátime nezmenení k tomu istému prístupu, akí sme mali. Asi nás to všetkých pozýva k hľadaniu podstaty, nielen nejakej zabehanej rutiny. Najviac nás môže k lepšiemu zmeniť situácia, ktorú sme si nenastavili, nepripravili, ale v ktorej musíme bedlivo hľadať zmysel života a viery. A terajšia situácia sa začína takou stávať.

Ján Kovaľ: – Zvykli sme si, že všetko je samozrejmosť: ísť do obchodu, kedy chcem a kúpiť čo chcem, neobmedzene sa kultúrne, duchovne športovo a inak vyžiť. Mnohé samozrejmosti sa stali aj našou istotou a zrazu vidíme, že nič nie je samozrejmé. Tie istoty, ktoré sme si vybudovali, sú veľmi krehké, a už vôbec nie istotami našej existencie. Je to čas, aby sa človek zastavil a zamyslel sa nad sebou a nad svojimi istotami. Kiežby tento čas nebol pre nikoho z nás márnym, ale nech každému slúži k tomu, aby sme si uvedomili svoju krehkú pominuteľnosť a snažil sa pozerať na svoj život inak. To, že som, nie je samozrejmosť, ale dar.

Aké veľkonočné posolstvo odkážete prostredníctvom novín všetkým veriacim?

Radim Pačmár: – Žijeme v časoch neistoty a strachu. To nás dokáže ochromiť, paralyzovať. Prichádza však Veľká noc. Jej zvesť je o niečom silnejšom ako strach, či negatívne pocity. Je o vzkriesení Pána Ježiša Krista. Chcel by som popriať všetkým čitateľom, aby radosť z Ježišovho vzkriesenia presvietila všetku neistotu, všetky pochybnosti a aby pokoj Kristov zavládol v našich srdciach, rodinách, meste, i svete. Prajem nám veľa zdravia, zodpovednosti a síl do ďalších dní.

Dušan Lukáč: – Ak môžem, tak chcem odkázať všetkým veriacim, aby boli bedliví, všímaví jeden ku druhému, no najmä, aby hľadali Pánovu „Tvár“ a využili ťažkú situáciu k objaveniu hlbšieho vzťahu s Ježišom, s Cirkvou a svetom. Aby sa snažili objaviť zmysel života, ktorý máme v Bohu a zmysel nášho poslania, ku ktorému nás povoláva.

Ján Kovaľ: – Chcem využiť túto príležitosť a ponúknuť povzbudenie Mons. Petra Rusnáka bratislavského eparchialného biskupa, ktoré je aj pre mňa slovom povzbudenia do týchto dní: „...., viem že tento výnimočný čas je pre všetkých nás veľmi bolestivý a po ľudsky aj ťažko prijateľný, ale ako tí, ktorí sme uverili v Krista, ktorý prelomil smrť, nestrácajme nádej.“

autor článku : Monika Doľňanová| foto : Milan Pivovarči