O prehliadku veže evanjelického kostola pred veľkou opravou zvonov bol záujem väčší ako sa očakával

V utorok 15. septembra Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Brezno ešte pred veľkou opravou zvonov sprístupnil vežu evanjelického kostola so sprievodom a výkladom. Prehliadku si nenechalo ujsť takmer dvesto návštevníkov v desiatich vstupoch, ktorí ku zvonom do výšky 25 metrov vyšli po 115 schodoch.

BREZNO. Evanjelický kostol v Brezne patrí medzi tzv. Tolerančné kostoly. Začali ich stavať po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II., ktorý evanjelikom umožnil opäť sa organizovať.

Na opravu zvonov sa vyzbieralo viac ako 1000 eur

Počas piatich hodín návštevníkov sprevádzal evanjelický farár Radim Pačmár, ktorý porozprával mnoho zaujímavostí, a to nielen o zvonici. Záujem bol väčší ako očakával, z pôvodne 140 prihlásených ľudí ich bolo nakoniec takmer 200. „Teším sa, že medzi nás zavítali členovia i nečlenovia nášho zboru, moje kolegyne s rodinami, pán primátor, redaktorka RTVS (bude séria zaujímavých reportáží na vlnách Rádia Regina) a brat dozorca. Mám v nohách 2860 schodov a v srdci vďaku! Na rekonštrukciu zvonov sa z dobrovoľného vstupného vyzbieralo nádherných 935,07 eura a 100 eur milodar. Vrúcna vďaka! V prípade záujmu môžeme v dohľadnom čase vežu opäť otvoriť. Stačí mi len dať vedieť, či by bol záujem,“ povedal po skončení prehliadky Radim Pačmár.

Povestný Veľký brezniansky zvon sa cez vojnu podarilo zachrániť

Evanjelický kostol v Brezne ešte bez veže uzrel svetlo sveta v celej svojej kráse v roku 1787. „V tých časoch museli stavať tak, že evanjelický kostol nemohol byť výrazný a vyšší ako radová zástavba. Keď sa časy pre evanjelikov zlepšili, mohli už postaviť aj vežu. Prvá drevená sa nachádzala na starom cintoríne. Medzi prvou a druhou bránou na pravej strane pri plote je relatívne veľký ohradený priestor, kde je len jeden hrob. Presne na tom mieste bola postavená a viseli v nej štyri zvony. Z nich sa zachoval už iba najväčší, ktorý nesie povestný názov Veľký brezniansky zvon.“

 Základný kameň zvonice položili a posvätili v júni 1906. Ako uviedol Radim Pačmár, celú vežu naprojektovali budapeštianski architekti Gyula Sándy a Ernő Förk. Náklad na stavbu, ktorú realizovala banskobystrická stavebná firma Hudec-Rosenauer, bol 87 418 korún, z toho 50 000 darovalo mesto. Zvonicu dostavali a posvätili 27. októbra 1907.

 Zaujímavosťou je, že veža prežila prvú svetovú vojnu. „Staré zvony z drevenej zvonice vytiahli do novopostavenej, no viseli tam len deväť rokov. Rakúske vojsko v novembri 1916 zhabalo dva prostredné a cirkevnému zboru nechali len najmenší a najväčší. Netrvalo to však dlho, o pár mesiacov na to prišli zobrať aj tie. Vďaka evanjelickému farárovi Júliusovi Vitálišovi, ktorý v tých časoch v Brezne pôsobil, sa podarilo povestný veľký zvon pre evanjelickú cirkev zachrániť, za čo sme veľmi vďační. O pár mesiacov na to prišiel koniec vojny.“

Najväčší zvon má brata v Bazilike sv. Štefana v Budapešti

Návštevníci prehliadky mali jedinečnú príležitosť vidieť zblízka unikátne dielo: osadenie štyroch zvonov – tri z 20-tych rokov minulého storočia a štvrtý z roku 1883, s hmotnosťou 3032 kg, je najväčším v evanjelických kostoloch na Slovensku a dvanástym najväčším na Slovensku vôbec. Tri pôvodné zvony boli použité na vojnové účely a nanovo odliate a osadené v roku 1923. „Ako náhrada zrekvírovaných zvonov je druhý, ktorý má váhu 1390 kg, je to tzv. raňajší zvon, nad ním je zvon večerný (942 kg) a najmenší (363 kg.) Vo zvonici je zhruba 6000 kg zvonoviny. Na najväčšom zvone je latinský nápis, ktorý v preklade znamená: „S námahou a výdavkami ma dalo odliať a zasvätiť slobodné kráľovské mesto Brezno nad Hronom, keď úrad mešťanostu zastával Samuel Lopušný a cirkevný dozorca bol Andrej Bánko. 1883. Ulial František Walser, Budapešť“. Tento zvon darovalo mesto na ohlasovanie zvláštnych udalostí z dôvodu, že v tom roku bol v Brezne požiar, zhorela fara, časť farských budov a kostola. Má aj staršieho a väčšieho brata – Zvon blahoslavenej Panny Márie v Bazilike sv. Štefana v Budapešti. Od nášho je väčší o 85 kg, priemerom o 14 centimetrov a o 20 rokov starší,“ priblížil Radim Pačmár.

Na viac ako polovicu nákladov prispeje mesto

Cirkevný zbor ECAV Brezno koncom októbra pristúpi k veľkej oprave zvonov. Ak sa nič nevyskytne, v plnej paráde ich budeme môcť opäť počuť zvoniť v polovici novembra. Zaujímavosťou bude ich zvesenie, výmena sŕdc, nové zavesenie na dubové závesy, teda návrat k predvojnovému riešeniu, a to pomocou žeriava. Cieľom opravy bude aj výmena viac než 50-ročného pohonu. „Určite to bude podívaná, nestáva sa často, aby sa takéto práce robili každý deň. Bude stáť za to, prísť sa na to pozrieť.“

 Celá oprava bude stáť vyše 34 000 eur. Pomocnú ruku tak, ako v histórii, podá aj mesto Brezno. „Prispejeme na viac ako polovicu nákladov cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Horehronie. Po rokovaní s pánom farárom od budúceho roka plánujeme sprístupniť vežu pre verejnosť, čím opäť pridáme ďalšiu novinku v rámci cestovného ruchu,“ dodal na záver primátor Tomáš Abel.

Ako sa vám páčila prehliadka zvonov?

Emília Velebírová, Koceľovce: – Dnes sme si rodinou len tak spontánne povedali, že si urobíme výlet do Brezna. Som evanjelickou farárkou a história ma veľmi fascinuje. Vo zvonici sa mi veľmi páčilo a myslím, že sprístupniť ju je veľmi dobrá myšlienka. Určite to do Brezna priláka ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Viem, o čom hovorím, v mojom rodisku v Bardejove máme gotický kostol a navštevuje ho veľa turistov, ktorí obdivujú krásy sakrálnych stavieb.

Anna Miklovičová, Brezno: – Oceňujem veľmi pekný výklad pána farára, dozvedela som sa veľa zaujímavostí. Síce do kostola nechodím, ale na takýchto aktivitách sa rada zúčastňujem. Niečo som si aj nafotila.

Dalibor Lupták, Brezno: – Na prehliadku ma pozvala dcéra, ktorá je v evanjelickom kostole kantorka. Snažil som sa niečo nafotiť pred rekonštrukciou, možno sa mi to podarí aj po nej a budem vidieť rozdiel. Človek by takéto veci mal poznať, našu históriu. Som rád, že som bol vo veži a obdivujem pána farára, ktorý to po schodoch vyšliapal hore dole niekoľkokrát. Vyjadrujem mu úctu, pretože je v Brezne len dva roky a za krátke obdobie už stihol toho veľa. Pozrel som si aj Brezno z výšky a výhľad na mesto bol skutočne pekný.

autor článku : Monika Dolňanová| foto : Peter Kováčik