Na breznianske námestie sa vrátili remeselníci. Zostanú tam natrvalo

Krajčír, mäsiar, klobučník, kováč a čižmár. To je pätica drevených sôch, ktoré dalo mesto vyrobiť skúseným rezbárom, aby návštevníkom priblížilo históriu cechov pôsobiacich na svojom území.

Združenia remeselníkov tvorili v stredoveku a ranom novoveku jednu z najvýznamnejších zložiek hospodárskeho, verejného aj spoločenského života.

Remeslo má zlaté dno

Od posledného júnového štvrtka je námestie v Brezne opäť o čosi atraktívnejšie. Pribudli na ňom drevené plastiky v životnej veľkosti znázorňujúce predstaviteľov piatich remeselných cechov, ktoré v minulosti zásadným spôsobom ovplyvňovali rast a prosperitu mesta. Do mestskej pokladnice totiž odvádzali nemalé poplatky alebo naturálie, v prípade potreby obmedzovali alebo zakazovali dovoz cudzieho tovaru a starali sa aj o deľbu práce.

„Je veľmi dôležité, aby sme poznali aj túto časť našej histórie. Ten, kto v minulosti ovládal remeslo, mal, ako sa hovorí, v rukách chlebík, a myslím, že táto doba sa vracia. Čím ďalej, tým viac budeme potrebovať ľudí, ktorí sú zruční v nejakej  činnosti. Minulý rok som inicioval výrobu drevených sôch, ktoré približujú históriu cechov v našom meste a som veľmi rád, že ich už môžeme predstaviť širokej verejnosti,“ skonštatoval primátor a autor myšlienky Tomáš Abel.

Natrvalo v parku

Drevené sochy krajčíra, mäsiara, klobučníka, kováča a čižmára, sú dielami rezbárov Miroslava a Michala Trnovských z liptovskej obce Kalameny. Prvú z nich mohli návštevníci Brezna vidieť už počas vlaňajších Bomburových slávností, zvyšné štyri pribudli tento rok. Pri každej sa nachádza informačná tabuľa v slovenskom a anglickom jazyku, ktorá približuje činnosť konkrétneho cechu. Sochy sú dočasne umiestnené v okolí fontány na námestí, neskôr však budú natrvalo osadené v mestskom parku.

„Ďakujem architektke mesta Barbore Halasovej a riaditeľke Horehronského múzea Ivici Krištofovej za pomoc pri realizácii tejto peknej myšlienky a takisto aj zamestnanom mestského úradu a Technických služieb, ktorí na tomto projekte participovali. Verím, že nové sochy sa verejnosti budú páčiť a prilákajú do centra mesta ďalších návštevníkov,“ povedal primátor.

Stručná história cechov v Brezne

Cech bola stavovská organizácia združujúca majstrov jedného alebo viacerých remesiel. Vedúcu vrstvu predstavovali majstri s právom vykonávať remeslo vo vlastnej réžii, zamestnávať tovarišov a vychovávať učňov. Učenie trvalo zvyčajne tri roky a po ňom dostal mladý remeselník od cechu výučný list, ktorý ho oprávňoval vstúpiť do stavu tovarišov. Ak chcel však tovariš získať osvedčenie a stať sa majstrom, musel splniť niekoľko náročných podmienok, medzi ktorými bola aj povinná vandrovka medzi majstrami svojho cechu. Na túto cestu dostal od mesta vandrovnú knižku, do ktorej zaznamenali miesto jeho pobytu a potvrdenie o odpracovanej dobe. Vandrujúci tovariš neraz prešiel kus sveta a vandroval niekoľko rokov.  

Podľa dostupných zdrojov z Horehronského múzea bol najstarším cechom v Brezne cech krajčírov, ktorý sa spomína už v roku 1604. Postupne sa k nemu pridal debnársky a stolársky cech, v roku 1644 sa v meste usadil pernikár. V prvej polovici 17. storočia pribudli aj cechy klobučníkov, kušnierov, obuvníkov, garbiarov, mäsiarov, tkáčov, povrazníkov a stolárov, neskôr sa pridali kolári, sitári, murári a tesári. V roku 1770 bolo v meste deväť cechových korporácií, v ktorých pracovalo 180 majstrov a 30 tovarišov. Cechy boli napokon zrušené zákonom v roku 1872, pretože prísne pravidlá a kontrola remeselnej produkcie a činností spôsobili, že sa stali brzdiacimi prvkami vo výrobnom procese, obmedzovali slobodné podnikanie a tak boli nahradené živnosťami.

autor článku : Eva Šipošová | foto: MsÚ