Dubček sa stal ľudskou tvárou socializmu. Na jeho počesť v Brezne otvoria výstavu

Od prvého februára si návštevníci breznianskej synagógy budú môcť pozrieť unikátnu výstavu venovanú vedúcej osobnosti Pražskej jari a charizmatickému protagonistovi demokratických reforiem v komunistickom Československu Alexandrovi Dubčekovi.

Dubček spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných slovenských dejín.

Od prevratu k Pražskej jari

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci v malom dome, v ktorom sa o 106 rokov skôr narodil Ľudovít Štúr. Počas 2. svetovej vojny sa celá rodina Dubčekovcov zapojila do protifašistického odboja. Alexander už ako 17-ročný vstúpil do ilegálnej Komunistickej strany Slovenska a spolu s bratom Júliusom bojovali v Slovenskom národnom povstaní.

Po komunistickom prevrate v Československu dostal ponuku stať sa profesionálnym politikom. Zastával viacero rôznych funkcií v strane, neskôr sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia v Prahe a Slovenskej národnej rady. Počas vnútorných sporov v komunistickej strane postupne získaval ďalšiu podporu pre svoje nadčasové myšlienky a politické postoje, až bol v roku 1968 zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ, čím začalo obrodné hnutie známe ako Pražská jar. Novú nádej na demokratické zmeny vyjadril vtedajší slogan: Socializmus s ľudskou tvárou.

Symbol vzdoru a občianskej statočnosti

Predstavitelia Sovietskeho zväzu však na demokratizačné snahy a reformy v Československu reagovali inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. Nasledovalo viac ako 20 rokov okupácie a perzekúcií, neustáleho dohľadu ŠtB a obmedzovania základných občianskych práv. Alexander Dubček bol vylúčený z komunistickej strany a tiež z politického a verejného života. Jeho postoje a názory však podnietili ďalšie snahy o prekonanie totality a stal sa symbolom vzdoru, občianskej statočnosti a ľudskosti.

Všeobecná nespokojnosť s režimom v novembri 1989 vyústila do Nežnej revolúcie, výsledkom ktorej bol koniec viac ako 40 rokov trvajúcej vlády jednej strany v Československu.

Alexander Dubček bol zvolený za predsedu federálneho parlamentu, na čele ktorého sa snažil prijímať legislatívne normy zabezpečujúce demokraciu a občiansku pluralitnú spoločnosť. Žiaľ, jeho úspešné úsilie sa náhle skončilo 7. novembra 1992, kedy zomrel na následky dopravnej nehody.

Patrí mu medzinárodné uznanie

Chápanie a presadzovanie politiky Alexandra Dubčeka spolu s jeho ľudskosťou a morálnymi hodnotami si získali srdcia mnohých ľudí. Na zachovanie jeho odkazu vznikli v rodnom Uhrovci a Trenčianskom samosprávnom kraji vedecké a občianske iniciatívy. V Bratislave bola založená Spoločnosť Alexandra Dubčeka. Dodnes sa organizujú rôzne konferencie a semináre s medzinárodnou účasťou. Mnohé ulice, námestia, parky, školy, busty, plastiky nielen na Slovensku, ale aj v Európe, Kirgizsku, Indii, Číne a ďalších krajinách pripomínajú túto významnú osobnosť 20. storočia.

Do politiky vniesol základne ľudské cnosti a hodnoty s dôrazom na jej etický rozmer, ktorý zostáva neprekonateľnou výzvou aj pre súčasnosť. Bol dôkazom toho, že politika sa dá robiť slušne, ak sa dodržiavajú princípy demokracie. Snažil sa spájať nielen občanov, ale aj politikov, čo je myšlienka aktuálna aj dnes. Výstavu s príznačným názvom Dubček, ktorú na jeho počesť zostavil profesor Peter Ondruš so svojimi spolupracovníkmi, môže verejnosť navštíviť od 1. do 28. februára v priestoroch breznianskej synagógy.

(PO, EŠ)