Brezno má svojho Arnolda. Domov už priviezol štyri strieborné medaily

Šesť dní v týždni trénuje a na siedmy deň odpočíva. Igor Kútik z Brezna vhupol do súťažného kolobehu len pred mesiacom a už žne prvé, dokonca medzinárodné úspechy. Podľa neho má v kulturistike hrať hlavnú rolu estetika a nie obrovské neforemné svalstvo, preto súťaží v disciplíne, ktorá prinavracia bodybuilding ku svojej podstate.

Cvičíte od 15 rokov. Čo bola vtedy vaša hlavná motivácia? Akčný hrdina, dievčatá, forma sebarealizácie...

- Pamätám si to presne. Asi ako 14-ročný som videl prvýkrát film Terminátor s Arnoldom Schwarzeneggerom a upútala ma jeho postava do takej miery, že som si povedal, že aj ja chcem také svaly. Arnold ovplyvnil nielen mňa, ale celé generácie kulturistov. A robí to dodnes.

Dnes máte 33 a pred odbornú porotu ste sa prvýkrát postavili až koncom októbra tohto roka. Prečo?

- Od momentu, ako som začal cvičiť, som vždy túžil a želal si postaviť sa na pódium. Možnosti a podmienky som však v mladom veku na to nemal, takže to šlo do úzadia. Po návrate z Anglicka v roku 2015 som sa spolu s kamarátom rozhodol, že otvoríme fitko, takže som získal ideálne podmienky, aby som si pódiový sen splnil. Problém bol – kde nájdem trénera? V čase rozhodovania sa som sa spojil s Ľubom Tóthom, ktorý koncom 90. rokov bol top súťažný kulturista a cez neho som sa dostal k jeho bývalému trénerovi Igorovi Kopčekovi. Trvalo nám nejaký čas, kým sme ho presvedčili, aby mi venoval svoj čas, ale napokon sa to podarilo. A súťažiť som začal až v momente, kedy som od Igora dostal súhlas – áno, teraz môžeš začať s prípravou na súťažné vystúpenie.

V čom spočíva vaša príprava? Je to len o disciplíne a sebazaprení, alebo aj o financiách?

- Príprava je často aj o brutálne tvrdom tréningu, ktorý v mojom prípade prichádzal so stále vyššou a vyššou intenzitou. Napokon som trénoval šesť dní v týždni a iba jeden deň som odpočíval. Samozrejme, na všetko som si musel postupne zvykať. Tréningy od Kopčeka sú extrémne intenzívne - bežný človek nemá ani poňatia, čo je to tak tvrdo trénovať v posilňovni. Ďalej je tu strava – ona je kľúčom k forme, ktorú na pódiu oceňujú rozhodcovia. Musíte jesť dôsledne a bez chýb. Napokon sa dostane do fázy, kedy máte málo energie zo stravy a napriek tomu musíte zvládať ťažké tréningy. Bez sebazaprenia to nedokážete. A financie? Ak chcete jesť jedlo z kvalitných zdrojov, musíte na to niečo obetovať. Sú teda potrebné, ale v príprave na súťaže nie rozhodujúce. Je to ako s koníčkom – niekto investuje do leteckých modelov, niekto do cestovania, ja som v tomto roku vynaložil financie na jedlo, potrebné k môjmu súťaženiu.

Kulturistika sa často spája s užívaním anabolických steroidov. Ako vnímate tento jej neslávny rozmer? 

- Šport všeobecne je spojený s dopingom – ak by to tak nebolo, dopingové testy by sa nerobili. Je to problém nielen kulturistiky a bodybuildingu všeobecne. Pravdou ale je, že aktuálne atléti majú na výber z viacerých bodybuilding nominácií. Ak trénujete dostatočne dlho a darí sa vám, súťažiť môžete v kulturistike. Ak nemáte dostatok svalovej hmoty, je tu klasická kulturistika, classic physique, men´s physique. Sú to nominácie, ktoré športové federácie „otvorili“ práve preto, aby sa bodybuilding zbavil nálepky dopingového športu. Súťažiť v bodybuilding nomináciách sa skutočne dá aj bez dopingu - tak ako bez dopingu sa dá súťažiť v atletike, v plávaní, v cyklistike. Ak však niekto siahne po dopingu, tak ako v plávaní, cyklistike alebo vo vzpieraní, aj v kulturistike musí počítať, že ak bude táto nedovolená pomoc odhalená, príde trest. Určite sú aj prípady, kedy sa nikdy nič neodhalí. Ale tvrdiť všeobecne kvôli dopingovým hriešnikom, že ten alebo tamten šport sa bez dopingu nedá robiť, je nezmysel. Kulturistika má však smolu, že pri nej vplyv dopingu je ľahšie viditeľný.
Vy konkrétne súťažíte v čoraz viac populárnejšej kategórii classic physique. V čom sa líši od dobre známej kulturistiky?

- Úplne na začiatku bola len kulturistika, ktorá sa v anglicky hovoriacich krajinách označila ako bodybuilding. V posledných 15 - 20 rokoch sa však kulturistika uberala smerom, ktorý uprednostňoval masívnosť, mohutnosť pred estetickým vzhľadom postavy. Aj preto vznikla snaha vrátiť bodybuilding ku koreňom – výsledkom tejto snahy je classic physique. A myslím si, že práve toto je budúcnosť mužského bodybuildingu.

Prečo?

- Je to kategória, kde musíte v deň súťaženia dosiahnuť stanovený limit určený ako pomer medzi výškou a hmotnosťou, pridať k tomu okrem zodpovedajúcej pripravenosti aj proporčnosť, prezentáciu a dokonalé pózovanie v štýle bodybuilding hviezd zo 60. - 70. rokov. Okrem toho, pre mnohých fanúšikov obrovskí, 120 - 130 kg vážiaci bodybuilderi, často s vypuklým bruchom a s minimálnou schopnosťou hýbať sa, prestávajú byť vzormi. Aj preto záujem o classic physique rastie geometricky. Navyše, v classic physique sú okrem hmotnosti, proporčnosti atď. aj ďalšie podmienky, ktoré keď nesplníte, tak súťaženie stráca zmysel. Je to napríklad póza vákuum, kde vtiahnete brušné svaly pod hrudný kôš a držíte. Práve tu vynikne pomer pásu k pleciam či stehnám. Toto väčšina ťažkých kulturistov nedokáže ani zďaleka. Classic physique je odkazom na éru Arnolda Schwarzeneggera, kde hrala hlavnú rolu estetika a nie neforemné obrovské svalstvo.

V priebehu jedného mesiaca ste zaznamenali skvelú bilanciu – na troch domácich súťažiach ste zhodne získali 2. miesto, na jednej aj trofej pre najlepšie pripraveného pretekára súťaže. Čakali ste to?

- Nie, vôbec nie. Ja som chcel ísť pôvodne iba na jednu súťaž, zasúťažiť si. Myslel som si, že pohorím a bude koniec. Lenže na prvej súťaži AMIX Patriot Fitness Weekend som prehral iba o pár bodov s aktuálnym majstrom sveta v klasickej kulturistike a tak som hľadal ďalšie možnosti na súťaženie. Tak som o týždeň neskôr súťažil na Tatranskom pohári, kde classic physique kategóriu neotvorili, takže som musel ísť do kategórie kulturistika do 80 kg. Opäť som si myslel, že budem na chvoste a opäť mi ušlo víťazstvo o pár bodov. Tretiu súťaž som absolvoval opäť o týždeň neskôr a na Dynamic Cup Dolný Kubín som síce skončil druhý, ocenili ma však cenou pre najlepšie pripraveného pretekára súťaže. S týmito výsledkami som požiadal Slovenskú asociáciu fitnes, kulturistiky a silového trojboja, aby mi schválila štart na medzinárodnej súťaži Diamond cup v Prahe.

A podarilo sa. Tu vám ale vstupenka do sveta profesionálov ušla len o vlások. S akými pocitmi ste odchádzali?

- Táto súťaž už bola úrovňou úplne inde, ako súťaže domáce. V Prahe napokon súťažilo viac ako 160 pretekárov z 30 krajín, v mojej kategórii ich bolo 13. Cieľom bolo prepracovať sa do 6-členného finále, aj to som považoval za mimoriadne odvážny cieľ. Konkurencia v Prahe bola veľmi silná, moji súperi boli väčšinou skúsení súťažiaci, viackrát ocenení z medzinárodných súťaží, ja som bol stále iba začiatočník. Skončil som napokon strieborný, pred neutrálnym rozhodcovským zborom, tzn. bez toho, aby v tomto zbore bol rozhodca zo Slovenska, takže pocity po súťaži boli vynikajúce.

Zdá sa, že sa vám zapáčilo striebro... Blýska sa aj na zlaté časy?

- Snáď áno. Viem o svojich chybách, Igor Kopček mi ich neustále pripomína a preto viem, na čom musím zapracovať, čo vylepšiť. Otázkou je, či mi bude aj naďalej pomáhať s prípravou – ak áno, trúfal by som si aj na zlato.

Na čo sa pripravujete aktuálne?

- Aktuálne som nabehol na tzv. odpočinkový tréningový režim, ktorý potrvá do konca decembra. Potom ma čaká veľmi krátke predprípravné medziobdobie a 10. februára by som začal s prípravou na súťaž – láka ma májová súťaž Fitness Mania 4 v Čechách, aj septembrový Arnold Classic Europe, kde je príležitosť stretnúť sa s Arnoldom.

Máte malého syna. Pôjde vo vašich šľapajách?

- Môj Jakubko už nasáva to, čo jeho otec robí. Snaží sa ma napodobňovať, rozpráva o svaloch. Zatiaľ vie to podstatné – tzn. že svaly rastú z mäsa a zo sladkostí brucho :)

Uvidíme. Chcel by som, aby vyskúšal najprv kolektívne športy, na činky má ešte čas.