Vitajte na Horehroní

Vitajte v Brezne

euro
fond podpora športu

Popisky k fotografiám Feldgrau

 

Feldgrau 1 - Nemecké družstvo s ľahkým guľometom MG 42 sa prediera zasneženým terénom v okolí Brezna v januári 1945. Príslušníci nemeckej brannej moci sú oblečení do rôznych typov uniforiem so zimnými doplnkami; výstroj napovedá, že ide o jednotku zloženú z príslušníkov rôznych druhov vojsk, čo sa v ústupových bojoch občas stávalo.

Výzbroj družstva tvoria štandardné ručné zbrane, využívané v nemeckej brannej moci v druhej polovici 2. svetovej vojny - veliteľ (prvý v rade) má cez pravé plece prevesený samopal MP 40, strelec za ním nesie na pravom pleci ľahký guľomet MG 42, a zvyšok vojakov je vyzbrojení opakovacími puškami K98k, prípadne ukoristenými československými, resp. slovenskými alebo ex-povstaleckými puškami vz. 24. Jáger, ktorý ide v rade tretí, je okrem toho vybavený príslušenstvom ku guľometu, čo ho identifikuje ako strelca č. 2 (MG-Schütze 2), čiže prvého pomocníka strelca z guľometu - v ľavej ruke nesie plechovú schránku (Patronenkasten) na 300 nábojov do guľometu v šiestich päťdesiatranových článkovaných oceľových pásoch, a cez chrbát na popruhu puzdro na náhradnú hlaveň (Laufschützer).

 

 

Feldgrau 2 - Príslušník jágerskej (Jäger) alebo horskej (Gebirgsjäger) pechoty nemeckej brannej moci v strážnej službe pri drevozemnom bunkri/pozorovateľni nad Breznom začiatkom roku 1945.

Na sebe má výstrojné súčiastky typické pre tieto druhy vojsk: obojstrannú vetrovku (Windbluse) s troma náprsnými vreckami, obrátenú béžovou stranou navrch, a vetruvzdorné nohavice (Windhose) obrátené navrch bielou stranou. Tento komplet sa nosil na štandardnej súkennej poľnej uniforme vo farbe poľnej sivej (feldgrau). Obuté má štandardné horské topánky (Bergschuhe) s dobre viditeľným obvodovým okovaním podrážky klincami. Jeho výstroj sa skladá zo štandardného opasku (Koppel) z čiernej kože; za oceľovou prackou (Koppelschloss) vo farbe feldgrau má zastrčenú pozdĺžne zloženú horskú čiapku (Bergmütze). Na opasku sa nachádzajú dve trojdielne sumky na náboje (Patronentaschen 11) z čiernej kože, používané k puškám K98k a ďalším zbraniam na náboj 7,92x57mm JS Mauser. Na hlave má vojak oceľovú prilbu (Stahlhelm 35) vo verzii z konca vojny, typickej ostrým okrajom a absenciou vodoznakov, pôvodne používaných na oboch stranách (orlica brannej moci a trikolórový štít v čiernej, bielej a červenej farbe). Cez plece má prevesenú pravdepodobne ukoristenú československú pušku vz. 24, v nemeckej brannej moci označovanú ako Gewehr 24 (tsechisch), skrátene G24(t). Išlo o opakovaciu pušku s ručne ovládaným odsuvným záverom a zásobníkom na 5 nábojov kalibru 7,92x57mm JS.

 

 

 

 

 

Feldgrau 3 - Pohľad do interiéru drevozemného objektu ilustruje úroveň vybavenia takýchto objektov. Na stenách rozvešaná časť výstroja a výzbroje posádky, vpravo komunikačná technika v podobe poľných telefónov. V strieľni inštalovaný ľahký guľomet MG 42 pripravený k paľbe.

Úplne naľavo visí dvojradový súkenný plášť (Mantel) s dobre viditeľnou trojuholníkovou hodnostnou nášivkou slobodníka (Gefreiter) na ľavom rukáve. Okrem neho vidíme niekoľko oceľových prilieb (Stahlhelme); pod prilbou naľavo visí puzdro s náhradnou hlavňou ku guľometu MG 42 (Laufschützer). Vidíme aj dve valcovité oceľové puzdrá (Gasmaskenbüchsen) pre plynové masky GM 38 s typickými pozdĺžnymi žliabkovitými prelismi; na puzdre uprostred fotografie je pripevnené plátenné puzdro s ochrannou pláštenkou (Gasplane) z impregnovaného papiera, používanou na ochranu proti chemickému postreku a kvapkám otravných látok. Na fotografii vidíme aj tri pušky; úplne naľavo visí pôvodne československá puška vz. 24, v nemeckej brannej moci označovaná G24(t), a napravo od nej, ako aj úplne napravo v popredí, visia dve nemecké pušky K98k. Nad puzdrom s plynovou maskou a pláštenkou v strednej časti fotografie vidíme zavesenú torbu (Tornister 39) s príklopkou z teľacej kožušiny, typickou pre nemeckých pešiakov alebo granátnikov. V torbe vojak prenášal náhradnú bielizeň, zásobu potravín, streliva, čistiace potreby, osobné veci a ďalšie predmety, ktoré nebolo nevyhnutné mať pri sebe v boji. Vedľa nej visí poľná blúza príslušníka horskej pechoty (Gebirgsjäger) s typickou rukávovou nášivkou v podobe kvetu plesnivca alpského (Edelweiss). Pod ňou sa na prepravnej debne k periskopickému ďalekohľadu nachádzajú dva poľné telefóny Feldfernsprecher 33 (FF 33) v typickom hnedom bakelitovom obale; dobre viditeľné sú ich slúchadlá s pripojovacou šnúrou, na ľavom telefóne je pod ňou vidieť kľučka vyzváňacieho zariadenia a na pravom biela tabuľka s hláskovacou abecedou na vrchnáku. Medzi telefónmi je položený záznamník na spojovacie relácie s ceruzkou. Na stĺpe v pravej časti fotografie vidíme v jeho vrchnej časti zavesenú ručnú cievku na 500 m ľahkého telefónneho kábla; pod ňou visí petrolejová lampa, pravdepodobne civilného pôvodu, ktorá slúži na osvetlenie pracoviska v noci. Na rovnaký účel boli príslušníci nemeckej brannej moci vybavení aj elektrickými ručnými baterkami, ktoré si často kupovali aj súkromne pre vlastnú potrebu na civilnom trhu. Civilný pôvod má aj smaltovaný riad - konvička na mlieko a hrnček, obidve v svetlomodrej farbe, pravdepodobne prinesené z opustených domov v okolí. Úplne naľavo vidíme v strieľni položený ľahký guľomet MG 42. Táto hlavná zbraň každého nemeckého pešieho alebo granátnického družstva má hmotnosť približne 11,5 kg, maximálny dostrel približne 3500 m a je zásobovaná z oceľových článkovaných nábojových pásov s 50 nábojmi - v útoku zo závesnej nábojovej schránky na pás na ľavej strane zbrane, v obrane z oceľových schránok na 6 pásov po 50 nábojov. Pásy je možné navzájom jednoducho spájať, čo umožňuje v prípade potreby dlhotrvajúcu, teoreticky až nepretržitú paľbu. MG 42, prezývaný "Hitlersäge" ("Hitlerova píla") alebo "Hitlersense" ("Hitlerova kosa") bol jednotkám nemeckej brannej moci dodávaný od druhej polovice roku 1942 a vo výzbroji mal nahradiť starší a zložitejší MG 34 - prvý univerzálny guľomet na svete, čo sa však pre nedostatok času a materiálu úplne nepodarilo, takže mnohé jednotky boli aj v úplnom závere vojny vyzbrojené staršími guľometmi. MG 42 mal diely vyrábané vo veľkej miere lisovaním z oceľového plechu namiesto dovtedy používaného trieskového obrábania sústruhmi a frézami, takže jeho výroba bola rýchlejšia a zároveň menej nákladná. Jeho použitie bolo takisto univerzálne - mohol byť používaný ako ľahký guľomet na dvojnožke, ako ťažký guľomet na poľnej lafete/trojnožke (Lafette 34), ako protilietadlový na protilietadlovom podstavci (Dreibein 34) a takisto mohol byť lafetovaný do vozidiel, ako aj do strieľní stáleho a poľného opevnenia. Jeho kadencia činila neuveriteľných 1200 rán za minútu, čo spolu s možnosťou použitia mnohých druhov špeciálneho streliva z neho urobilo obávaného protivníka spojeneckých vojakov na všetkých frontoch 2. svetovej vojny.

 

 

 

 

Feldgrau 4 - Telefonista pri práci. Tento granátnik v hodnosti desiatnika (Obergefreiter) je zástupcom veliteľa družstva; pri práci na pozorovateľni má na starosti obsluhu oboch telefónov a prepis hlásení do záznamníka, ako aj spojenie s vlastným delostrelectvom alebo mínometmi, v prospech ktorých pozorovateľňa pôsobí.

Jeho poľnú blúzu zakrýva dvojradový plášť (Mantel) z vlneného súkna vo farbe feldgrau; okrem trojuholníkovej hodnostnej nášivky si môžeme všimnúť aj náplecníky s bielou lemovkou pechoty. Na hlave má jednotnú poľnú čiapku (Einheitsfeldmütze) zavedenú v roku 1943, typickou štítkom a postrannými dielmi, ohrnutými okolo dienka a vpredu zopnutými dvoma malými "kropenatými" gombíkmi. Rovnako si môžeme všimnúť jeho okované šnurovacie topánky (Schnurschuhe 37), ktoré má zopnuté plátennými spinkami (Gamaschen) s koženým lemovaním na spodnej strane a so zapínaním pomocou dvoch kožených remienkov. Táto praktická a pohodlná obuv začala od roku 1942 postupne nahrádzať výrobne drahé tradičné čiernené kožené čižmy (Stiefel); v očiach nemeckých vojakov však často predstavovala znak určitej degradácie a úpadku úrovne armády, keďže šnurovacie topánky sa pôvodne vydávali ako náhradná obuv a mali sa nosiť k pracovnej uniforme. Svoj výstroj - opasok so sumkami, bodákom, poľnou lopatkou, celtou, chlebníkom a poľnou fľašou si zavesil za nosné popruhy na skobu vedľa mapy za chrbtom, aby mu pri práci neprekážal. Jeho osobná zbraň, opakovacia puška K98k, je opretá o stenu pod výstrojom; detailne je vidno jej kožený nosný remeň s posuvným jazdcom, ktorý slúži na nastavenie jeho správnej dĺžky, ako aj súčasti samotnej zbrane - vysokú plechovú botku pažby, lučík spúšte a schránku. Pažba zbrane z náhradného materiálu (vrstvenej lepenej drevenej dýhy) a vysoká botka svedčia o tom, že zbraň bola vyrobená počas vojny. Naľavo detailne vidno drevené brvná vchodu; z ich vnútornej strany visí batoh (Rücksack 31) z ľanového plátna olivovozelenej farby, ktorým bola vybavená časť peších alebo granátnických jednotiek v priebehu vojny, nikdy však úplne nenahradil tradičné torby. Na opačnej strane vchodu je zavesená súkenná poľná blúza (Feldbluse) príslušníka pešej alebo granátnickej divízie nemeckej brannej moci (Infanterie-Division, resp. Grenadier-Division), o čom svedčí biela farba druhu zbrane (Waffenfarbe) na lemovke náplecníkov. Blúza je zjednodušený model, zavedený v roku 1940; je typická suknom v sivozelenej farbe poľnej sivej (feldgrau), zapínaním piatimi "kropenatými" gombíkmi, a štyrmi vreckami s trojuholníkovými príklopkami zapínanými "kropenatým" gombíkom so skladaným záhybom v strede, ktoré okrem estetickej funkcie pomáhajú zväčšiť objem vrecka."Tradičná" pechota ako hlavný druh vojska tvorila počas celej 2 svetovej vojny chrbticu nemeckej brannej moci a bola jej hlavnou a najpočetnejšou zložkou. Od druhej polovice roku 1942 sa jej príslušníci začali namiesto "Schütze" (v doslovnom preklade "strelec", voľne preložiteľné ako "vojak" vo význame najnižšej hodnosti vojaka pechoty, ale aj v širšom význame ako príslušník pechoty) označovať ako "Grenadier" ("granátnik"), čo malo propagandisticky povzbudiť morálku, keďže týmto pojmom sa v nemeckej armáde pôvodne označovali elitné súčasti pechoty, pozoruhodné svojou výškou, fyzickou kondíciou a odvahou v boji. Nad pravým náprsným vreckom blúzy si môžeme všimnúť orlicu - výsostné označenie (Hoheitsabzeichen), vytkávané bielou niťou na zelenom podklade firmou BeVo vo Wuppertale. Rovnaký výrobca vyrábal aj golierové výložky (Litzen), ktoré pôvodne označovali elitné pluky pruskej armády; v 2. svetovej vojne však boli už celoarmádnou záležitosťou, čo malo opäť povzbudiť morálku. Takisto si môžeme všimnúť, že blúza má čiastočnú podšívku zo sivohnedej bavlnenej látky v oblasti pliec a hrude. Nad ňou visí štandardný ešus (Kochgeschirr 31) na čiernom koženom remienku, slúžiacom zároveň na jeho pripevnenie k chlebníku.

 

 

 

 

Feldgrau 5 – Pozorovateľ podáva správu telefonistovi. Vzájomne konzultujú situáciu v sledovanom priestore.

 

Pozorovateľ sa na chvíľu odtrhol od svojho periskopického ďalekohľadu a pravdepodobne sa na niečo potrebuje opýtať telefonistu, ktorý tak na moment musí prerušiť hovor. Vidíme, že pozorovateľ je oblečený do obojstranného vatovaného zimného kompletu (Winteranzug); jeho blúza s kapucňou je obrátená von maskovacou potlačou vo vzore Splittertarnmuster, pričom je pekne vidieť detaily maskovania. Tento maskovací vzor, označovaný aj ako Buntfarbenmuster 31, bol jedným z prvých maskovacích vzorov na svete, zavedených do výstroja armád. Skladá sa z geometrických polí v hnedej, svetlozelenej a olivovozelenej farbe s ihličkovitou pretlačou. Od roku 1931 vtedajšia nemecká ríšska branná moc (Reichswehr) zaviedla trojuholníkové stanové celty v tomto maskovacom vzore, ktoré bolo možné použiť aj ako pláštenky proti dažďu, pončá na osobné maskovanie, či na ďalšie účely. V priebehu vojny sa z látky v tomto maskovacom vzore vyrábali aj ďalšie súčasti výstroja - maskovacie bundy, nohavice, kukly, rukavice, poťahy na prilby a ďalšie predmety. Zaťahovacia šnúrka kapucne voľne visí z jej okrajov na oboch stranách goliera. Nohavice, zašpinené od blata na kolenách, má pozorovateľ obrátené bielou maskovacou stranou von. Golier jeho blúzy nie je pod bundou vidieť; možno ju kvôli teplu odložil, a zimnú bundu má oblečenú len na košeli. Kvôli ochrane hlavy pred črepinami a úlomkami kameňov z okolitého terénu v prípade nepriateľskej paľby má na hlave štandardnú oceľovú prilbu (Stahlhelm 35) vo farbe feldgrau a bez označení. Prilba je skoršieho výrobného typu s okrajom zahnutým dnu. Jeho nosné popruhy (Koppeltrageriemen 39) majú skrátené zadné diely, aby sa nezachytávali o vybavenie uprostred pomerne tesného priestoru bunkra. Rovnako je možné detailne vidieť ich kovania natreté svetlosivou farbou, ako aj sumky (Patronentaschen 11) na náboje do pušky, a oceľovú pracku opasku (Koppelschloss) vo farbe feldgrau medzi nimi. Detailne vidno aj blúzu na stene za nimi - vidíme, že má tmavozelený golier a náplecníky, čo ju identifikuje ako poľnú blúzu predvojnovej výroby, typickú pre jágrov a horské jednotky. Pekne vidno aj trávovozelenú lemovku náplecníkov, spoločnú pre oba spomínané druhy vojsk.

 

 

 

 

 

 

Feldgrau 6 – Pozorovateľ a strelec obsluhujúci ľahký guľomet MG 42. Hlavná zbraň každého nemeckého pešieho alebo granátnického družstva má hmotnosť približne 11,5 kg, maximálny dostrel približne 3500 m a je zásobovaná z oceľových článkovaných nábojových pásov s 50 nábojmi - v útoku zo závesnej nábojovej schránky na pás na ľavej strane zbrane, v obrane z oceľových schránok na 6 pásov po 50 nábojov. Pásy je možné navzájom jednoducho spájať, čo umožňuje v prípade potreby dlhotrvajúcu, teoreticky až nepretržitú paľbu.

MG 42, prezývaný "Hitlersäge" ("Hitlerova píla") alebo "Hitlersense" ("Hitlerova kosa") bol jednotkám nemeckej brannej moci dodávaný od druhej polovice roku 1942 a vo výzbroji mal nahradiť starší a zložitejší MG 34 - prvý univerzálny guľomet na svete, čo sa však pre nedostatok času a materiálu úplne nepodarilo, takže mnohé jednotky boli aj v úplnom závere vojny vyzbrojené staršími guľometmi. MG 42 mal diely vyrábané vo veľkej miere lisovaním z oceľového plechu namiesto dovtedy používaného trieskového obrábania sústruhmi a frézami, takže jeho výroba bola rýchlejšia a zároveň menej nákladná. Jeho použitie bolo takisto univerzálne - mohol byť používaný ako ľahký guľomet na dvojnožke, ako ťažký guľomet na poľnej lafete/trojnožke (Lafette 34), ako protilietadlový na protilietadlovom podstavci (Dreibein 34) a takisto mohol byť lafetovaný do vozidiel, ako aj do strieľní stáleho a poľného opevnenia. Jeho kadencia činila neuveriteľných 1200 rán za minútu, čo spolu s možnosťou použitia mnohých druhov špeciálneho streliva z neho urobilo obávaného protivníka spojeneckých vojakov na všetkých frontoch 2. svetovej vojny.