Vladimír Hudec: „Dobrý lekár by mal byť hlavne dobrý človek. To musí vychádzať zvnútra, z hĺbky srdiečka“

Hoci v detstve sníval o práci archeológa, prihlásil sa na štúdium medicíny. Popri takmer 50-ročnej práci všeobecného lekára prevádzkuje agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ambulanciu pohotovostnej služby, venuje sa tiež charitatívnej činnosti. Vladimír Hudec, ktorému mesto Brezno na slávnostnom mestskom zastupiteľstve udelilo titul Čestný občan mesta Brezno. 

Pán doktor, čo ovplyvnilo vaše rozhodnutie študovať medicínu? 

– V období môjho krásneho detstva som chcel byť archeológom, veľmi som túžil spoznávať dávne kultúry. V čase maturity, respektíve niečo pred tým, ma ovplyvnil článok dvoch vynikajúcich vedcov, doktora Wilkinsona a doktora Cricka, ktorí dostali Nobelovu cenu za objavenie DNA špirály, čo je základ organickej hmoty. Vtedy som si povedal, že keď oni vedia ísť takto do vnútra, prečo by som sa ja nemohol svojím spôsobom pozrieť na to trošku zvonku. Tento stimul ma posunul k tomu, že som sa prihlásil na štúdium medicíny, ktoré sa mi v roku 1978 podarilo úspešne ukončiť. Tento rok bol medzníkom, pretože som začal robiť v Brezne a pôsobím tu už 47 rokov. Po atestácii zo všeobecného lekárstva I. a II. stupňa som sa venoval už len odboru všeobecný lekár pre dospelých a som mu verný až doteraz. 

Ste nielen praktickým lekárom, ale aj prevádzkovateľom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pred dvadsiatimi rokmi ste založili pohotovostnú službu...

– Vždy som mal určitý záujem aj o starších ľudí, o problematiku ochorení v staršom veku, preto som si urobil nadstavbovú špecializáciu v odbore geriatria. V období, kedy sa menilo socialistické zdravotníctvo na kapitalistické? alebo postsocialistické a dochádzalo k odštátňovaniu zdravotníckych zariadení, som sa podujal na to, že budem prevádzkovať agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, kde sestričky pomáhajú pacientom, ktorí sú pripútaní na lôžku z rôznych príčin. Keďže sme hovorili o odštátnení, jednou z úloh tiež bolo, kto sa ujme prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci, tak sa vtedy nazývala. Povedal som si, prečo nie, nejaké organizačné schopnosti som mal, dohodli sme s vtedajším pánom riaditeľom nemocnice, že to vezmem a budem sa starať o 20 – 21 všeobecných lekárov, čo sa týka pohotovosti. Ordinačná doba končila o druhej, o tretej, o štvrtej, ale o pacienta sa bolo treba postarať aj cez noc, do rána do siedmej. Odvtedy som už vyše dvadsať rokov prevádzkovateľom lekárskej služby prvej pomoci, teraz sa to nazýva ambulantná pohotovostná služba. Je v trošku upravenej podobe, už nerobíme návštevy na byte a v ambulancii sme do 22. hodiny. 

Za dlhé roky praxe máte bohaté skúsenosti, vedomosti... Čo je dôležité, aby lekár bol skutočne dobrým lekárom? 

– Dobrý lekár by mal byť hlavne dobrý človek. To musí vychádzať zvnútra, z hĺbky srdiečka. Pokiaľ budeme mysľou lietať niekde nad oblakmi a nebudeme sa venovať pacientom, tak to je zlé. Ale pokiaľ máme o nich úprimný záujem, tak je to vždy naozaj na jednotku. Moje životné krédo bolo, že čokoľvek som začal robiť, nikdy to nebolo pre peniaze. Čo však bolo zaujímavé, spätná väzba bola, a vždy mi to určité peniaze prinieslo. Nikdy som nešiel do toho pre zaujímavý zárobok, ale vždy preto, že som bol presvedčený o tom, že to prinesie úžitok jednak pre ostatných, kolektív a v konečnom dôsledku pre mňa a moju rodinu. 

Popri všetkej lekárskej činnosti stíhate aj relaxovať? Odkiaľ čerpáte energiu? 

– Práca všeobecného lekára je rozmanitá. Stretávame sa s problémami chirurgickými, internými, neurologickými, reumatologickými, očnými, z každého rožku trošku. Tú rozmanitosť som si preniesol aj do osobného života, nemôžeme len pracovať, treba aj relaxovať. Milujem hory, turistiku a najviac lyžovanie a v rámci tohto aktívneho oddychu som odrobil vyše 25 rokov ako dobrovoľný člen Horskej záchrannej služby na južných svahoch Chopku, ale aj inde. Nielen tá fyzičnosť je dôležitá. Myslím si, že potrebujeme mať aj určité duchovné zameranie v zmysle niečo urobiť aj pre spoločnosť, pre druhých. Pred veľa rokmi sme so skupinou priateľov založili Lions club Brezno Tále. Je to charitatívna organizácia, ktorá pomáha zdravotne postihnutým, orientuje sa na slabozraké deti a osoby, ktoré majú poruchu zraku. Neskromne poviem, že za celé to obdobie sme už v rámci charitatívnych akcií odovzdali niekoľko desiatok tisícok eur a myslím, že je to počin veľmi pekný a hreje na duši. Hrdý som a mám veľkú radosť aj z mojich synov, ktorí išli v mojich šľapajach. Martin je primárom na oddelení akútnej kardiológie Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, Boris je gynekológ, pôrodník, onkogynekológ, zástupca prednostu Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Ako vnímate ocenenie Čestný občan mesta Brezno?

– Priznám sa, bol som prekvapený, keď ma oslovili, že by takéto niečo patrilo aj mne. Nesmierne si to vážim, a vážim si to aj preto, že v Brezne žijem už veľa rokov a nebolo to vždy tak. Za posledné možno desaťročie mesto rastie, sú tu úžasní ľudia a prajem im všetkým hlavne zdravie.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: Ersor