V ovocnom sade na Banisku privítali vzácnu návštevu, profesora Hričovského

V rámci projektu obnovy historického ovocného sadu zavítala do Baniska vzácna návšteva – profesor Ivan Hričovský. Naslovovzatý odborník v oblasti ovocinárstva a záhradníctva ponúkol cenné rady záhradkárom, ako aj predviedol názorné ukážky správneho orezávania ovocných drevín.

O tom, ako sa správne starať o stromčeky, porozprával zakladateľ Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre.

Beseda pod holým nebom

Projekt obnovy historického ovocného sadu na Banisku stále pokračuje. V marci mesto prizvalo odborníka Michala Kuzmu s kolegami, ktorí sa venovali odbornému ošetrovaniu drevín. V utorok 16. apríla zasa mesto zorganizovalo besedu s nestorom slovenského ovocinárstva a záhradkárstva profesorom Ivanom Hričovským, ktorého v arboréte privítal primátor Tomáš Abel. Ako sa mnohí mohli presvedčiť, pán profesor prekvitá nielen svojou múdrosťou, ale aj pozitívnou energiou. Veru, máme sa od neho čo učiť. Priamo v teréne porozprával o tom, ako sa správne starať o ovocné stromy, ako ich orezávať a štepiť.

Na Slovensku zjeme žalostne málo ovocia

Ako v úvode besedy profesor Hričovský povedal, na Slovensku máme 75 tisíc záhradiek, pričom mladá generácia uprednostňuje väčšinou okrasné, naopak staršia úžitkovo-okrasné. Ovocných sadov na Slovensku je vo výmere 6100 hektárov, pričom najväčšie zastúpenie v nich majú jablone, a to 43 percent.

 Odborník na ovocinárstvo ozrejmil aj žalostnú spotrebu ovocia na Slovensku. „Jeden Slovák za rok zje necelých 22 kilogramov jabĺk (namiesto 36 kg), 4 kg hrušiek, 1,5 kg čerešní, 400 g višní (v regióne sú ideálne podmienky na ich pestovanie), len 2,8 kg broskýň, 2,5 kg marhúľ, čo je veľmi málo.“ Spomenul aj balzam pre naše telo a dušu – slivky, ktoré zlepšujú zrak, sú tiež proti stresu a zabúdaniu. Slováci ich zjedia necelé 3 kilá.

Cenné rady profesora Hričovského

Je už známe, že veľkým zdrojom vitamínu C sú čierne ríbezle. Ak ich pestujete vo svojej záhradke, podľa slov profesora, po odkvitnutí ich treba často zalievať. „Voda má veľký význam pre úrodu v tomto aj budúcom roku. Skráťte tiež končeky, práve na nich sa najviac vyskytujú vošky. Úroda bude bohatá. Čierne ríbezle rodia na jednoročnom dreve, biele a červené zasa na dvojročnom. Najvhodnejšie je ich pestovať ako kríček, ktorý vydrží 25 až 30 rokov.“

 Pestujete černice? V tom prípade mladé výhony vyviažte k opore, nenechajte ich klesať na zem. „Mladé výhonky na bokoch skráťte za piatym púčikom, a budete mať krásnu úrodu. Staré drevo pri zemi vyrežte.“

 V prípade obľúbených a chutných jahôd najlepšie podmienky na pestovanie v našom regióne má odroda Elsanta. „V tomto období je najvyšší čas na výsadbu, a to do voľnej pôdy alebo do fólie.“

 Ak pestujete menej známe druhy, vyhrali ste. „Napríklad rakytník rešetliakovitý, ktorého dve bobule stačia na vyplnenie spotreby vitamínu C na osobu a deň. Vo vašom regióne odporúčam pestovať aj aróniu, čučoriedky, brusnice.“

 Vedeli ste o tom, že ak chováte sliepky, pestujte aj morušu? Sliepočky vyzobú popadané plody a odmenia sa vám znášaním jedinečných vajec.

Užitočné návody popretkával aj s vtipnými príhodami zo života

Profesor Hričovský sa pozastavil aj pri orechoch, ktoré zvyšujú kvalitu mozgu. Zjesť by sme ich mali aspoň 3 kilá, naša spotreba je však len 320 gramov na osobu a rok. „Štepený orech má cenu zlata. Má o tretinu kratší vzrast ako semenáče, ale ak ho zasadíme aj keď máme 90 rokov, už po troch, niekedy aj dvoch rokoch, sa odmení úrodou.“ Orech kráľovský nikdy neorezujte po zbere, rana sa hojí aj desať rokov. „Robte tak koncom apríla, vtedy, neslzia. Režte, keď mladé zelené prírastky sú dlhé 8 cm. V posledných rokoch orechy trpia černaním plodov, čo je otázkou výživy.“

Podľa slov ovocinára, stromky, kríky treba prihnojovať granulovaným hnojivom Cererit, a to na okopanú plochu okolo stromčeka aspoň 50 cm. „Z vlastnej praxe vám poradím, hnojivo zakryte a vysaďte tam ľudovo nazývané smradušky. Tieto kvety odpudzujú mravcov, ktoré nejdú do stromov a nerozširujú vošky. Tento rok bola zima mierna, preto bude veľa škodcov a najmä vošiek. Aj toto jej jedna z foriem, ako sa brániť“. Orech nielenže je zdravý, ale čistí vzduch a odpudzuje hmyz, preto voľakedy naši otcovia a mamy sadili orech na dvore, kde mali maštale.

 Popri užitočných radách profesor zaspomínal aj na vtipné príhody zo života. „Minule mi z Trenčína napísala jedna pani. „Pán Hričovský, po 17 rokoch mi začal rodiť orech, čo mám s ním robiť? Odpísal som jej: Objímajte ho, bozkávajte a bude vám rodiť 150 rokov. Na druhý deň mi poslala list a ďakovala,“ podotkol s úsmevom. „Každý, kto máte záhradu, zasaďte si v nej orech a budete s vďakou spomínať na toto stretnutie.“

Nechýbali ani praktické ukážky

Po plodnej diskusii, otázkach verejnosti nasledovali praktické ukážky profesora Hričovského, týkajúce sa či už sadenia stromčekov, alebo orezávania. Pomocnú ruku pri prácach ponúkli už aj samotní návštevníci, zamestnanci mestského úradu a primátor. „Život do vašich záhrad vrátia mykorhízne huby. So stromom sú späté celý život, ako dobrá manželka so zlým mužom. Ide o živý, priateľský organizmus na koreňoch vašich rastlín, ktorý žije dovtedy, dokedy žije hostiteľská rastlina. Preto najväčšou výhodou ich aplikácie je fakt, že rastlinu ošetríte raz a máte o ňu postarané na celý život.“

 Profesor Hričovský poďakoval za pozornosť a rozlúčil sa slovami slávnych legiend. „Iba žiť nestačí, človek potrebuje slnko, vodu, pôdu, slobodu a aspoň malú záhradku, ktorú by miloval a o ktorú by sa staral (John Lennon).“

 Ďakovné slová na záver vyslovil aj primátor Tomáš Abel: „Bolo pre nás cťou a zážitkom stretnúť sa s pánom profesorom Hričovským v sade Banisko, ktorý postupne obnovujeme. Vzácne rady si vypočula viac ako stovka Brezňanov. Pán profesor je prirodzenou autoritou, odborníkom a zároveň milým človekom s vlastnou dávkou humoru. Verím, že aj v takýchto podujatiach budeme pokračovať. Ďakujem všetkým, ktorí prišli či pomohli, ako aj Záhradnému centru v Brezne.“