V lokalite nad Breznom slávnostne otvorili zrekonštruované vojenské zemľanky

Mesto Brezno v spolupráci s občianskymi združeniami slávnostne otvorilo zrekonštruované vojenské zemľanky z druhej svetovej vojny. Súčasťou sú aj informačné tabule, ktoré približujú miestne udalosti z obdobia Slovenského národného povstania a príbeh 2. československej paradesantnej brigády.

Primátor poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali

Sobota 23. novembra bola slnečná, no chladná, čo však neodradilo ľudí, ktorí milujú prechádzky prírodou, zaujímajú sa o históriu svojho národa, zúčastniť sa na jedinečnom podujatí. Kto mal chuť a silu, vyrazil po stopách hrdinov pešo smerom od stodoly na Pohanskom do vrchu, alebo návštevníkov k zemľankám vyviezli terénne autá. V cieli to bolo takmer autentické – partizáni, partizánska hudba, partizánsky oheň. Našťastie išlo len o priblíženie obdobia, ktoré by nikto z nás nechcel zažiť. Všetkých zahrial nielen čaj, ale aj dobrý pocit z toho, že mohli aj takýmto spôsobom vzdať hlbokú úctu a poklonu tým, ktorí bojovali za našu slobodu.

 Účastníkov privítal primátor Tomáš Abel, ktorý zároveň priblížil príbeh vojenských zemľaniek, slúžiacich príslušníkom 2. československej paradesantnej brigády v ZZSR počas zimy v Nízkych Tatrách, na prelome rokov 1944/1945. Išlo o jednu z najlepšie pripravených a najbojaschopnejších jednotiek, ktorej jadro tvorili prevažne Slováci, ale aj rodáci z Podkarpatskej Rusi, Volynskí Česi a príslušníci iných národností. Rekonštrukcia pôvodných zemľaniek a sprístupnenie miesta turistom sa symbolicky viaže k 80. výročiu Slovenského národného povstania, v ktorom boli účastníci parabrigády významnou posilou. „Ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali, členom občianskych združení, našej neziskovej organizácii Brezno pre občanov, členom Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid a nadšencom vojenskej histórie, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na takýchto podujatiach a snažia sa širokej verejnosti pripomínať históriu, neoblomne spojenú aj s naším regiónom. Myslím, že aj v dnešných časoch by sme si mali pripomínať hrdinstvo vojakov, ktorí za nás bojovali. Mier a sloboda nie sú samozrejmosťou a práve preto si pripomínajme odkaz vzácnych ľudí, ktorí obetovali to najcennejšie – životy, zdravie za to, aby sme sa dnes mohli slobodne stretávať a žiť v mieri.“

Prepadli ich Nemci, zo zemľaniek sa im podarilo včas ujsť

V priestore Šanské sa nachádzalo 11 zemľaniek. Ako povedal naslovovzatý odborník Stanislav Bursa, z Krpačova odišlo v priebehu novembra 1944, 88 nespokojných príslušníkov delostreleckého oddielu pod velením škpt. Františka Fišeru, aby sa cítili viac bezpečnejší. Dňa 30. novembra 1944 bola 2. československá paradesantná brigáda prepadnutá v Krpačove a odtiaľ sa presunula 1. decembra do priestoru Šanské ku škpt. Fišerovi. No už 2. decembra 1944 nemecké vojská, ktoré prichádzali od Brezna, opäť prepadli zimný tábor 2. oddielu 2. československej paradesantnej brigády v zemľankách v Šánskom. Mali veľa šťastia a podarilo sa im v krátkom boji ustúpiť do masívu Nízkych Tatier do doliny Mlynná a Valachovo. Časť z nich sa sem opäť vrátila, v čase prepadu ich bolo cez sto, a okolo 5. februára v dôsledku toho, že sa blížil front, museli odísť. „Nemali možnosť nadobudnúť si jedlo, aby neumreli od hladu či od zimy, v tejto dobe tu bol minimálne meter snehu. V zemľankách nemali piecky, boli slabo oblečení. Klobúk dole pred týmito ľuďmi, ktorí boli schopní obetovať všetko na oltár našej slobody. Mali by sme si vážiť mier, pomaly 80 rokov nepoznáme, čo je vojna a nikto z nás by si to neprial zažiť, aj keď sa k tomu staviame laxne, lebo skutočne nemáme predstavu, o čo ide. Prišli by sme o všetko.“

Pri budovaní sa vojenskí nadšenci riadili zdravým sedliackym rozumom

S myšlienkou vybudovania zemľaniek oslovil Michal Budaj z Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid primátora Tomáša Abela, ktorý bol nápadu od samotného začiatku naklonený. Projekt finančne a administratívne zastrešila nezisková organizácia Brezno pre občanov a všetko mohlo začať. Vojenskí nadšenci sa v máji pustili do práce. Pôvodne plánovali obnoviť dve zemľanky, nakoniec sa rozhodli pre tri. Stavali ich na pôvodných jamách. Ako prvé prišli na rad výkopové práce, pričom ich pozastavil nález z obdobia druhej svetovej vojny. „Našli sme mínometný rumunský granát, preto sme zavolali políciu, ktorá vyslala pyrotechnika. V rámci spolupráce sme ho poprosili o prekontrolovanie terénu, a tak sa nám podarilo zistiť, ako asi mohol prebiehať boj 2. decembra 1944. Našli sme vystrieľané nábojnice z nemeckej strany, pár nábojníc, čo sa bránili naši chlapci. Vďaka detektoru kovov sme tiež našli mosadznú známku, odznak slovenského vojaka a podkovu,“ porozprával Michal Budaj. Ako pokračoval, pri budovaní zemľaniek vychádzali z fotografií a riadili sa zdravým sedliackym rozumom. „Jednoducho to bola drevená stavba zapustená do zeme, aby sa tam dalo trochu pohybovať, spať, predpokladáme, že tam boli traja, štyria muži, podľa veľkosti zemľanky. Nie všetci tu spali, poniektorí v stodolách a v humnách u ľudí v Mýte pod Ďumbierom. Ďakujem mestu Brezno, primátorovi Tomášovi Abelovi, neziskovej organizácii Brezno pre občanov, Dobrovoľnému hasičskému zboru – Brezno mesto, Lesom mesta Brezno, našim členom KVH, Tiborovi Katonovi, Stanovi Bursovi, všetkým dobrým ľuďom, sponzorom, ktorí nám akokoľvek pomohli.“

Na tabuliach sa nachádzajú aj QR kódy, cez ktoré si môžete načítať viac informácií

Cieľom všetkých zainteresovaných strán bolo aj takýmto počinom uctiť si pamiatku tých, ktorí bojovali za našu vlasť. V tento deň spoločne so zemľankami odhalili aj dve informačné tabule, ktoré približujú príbeh 2. československej paradesantnej brigády. Podklady a historické fakty poskytli nadšenci vojenskej histórie, predovšetkým Stanislav Bursa. Na tabuliach sa nachádzajú aj QR kódy, cez ktoré si návštevníci môžu načítať viac informácií. „Zaviedli sme tiež pamätnú knihu, ktorá je vložená do plechovej schránky v drevenom kláte, aby nezvlhla. Kto chce, môže sa do nej podpísať, alebo zanechať svoj odkaz. Projekt plánujeme ponúknuť aj školám ako edukatívnu akciu. Zároveň vyjadrujem vďaku a obdiv všetkým členom KVH ČSĽA Anthropoid za ich nadšenie a obetavosť, pretože práce na rekonštrukcii zemľaniek a osadení info tabúľ robili vo svojom voľnom čase. Bolo evidentné, že ich to baví, stále prichádzali s novými nápadmi na vylepšenie, aktívne spolupracovali pri spracovaní textov a návrhov tabúľ, ktoré pripravila nezisková organizácia Brezno pre občanov v spolupráci s odborom riadenia projektov mestského úradu, preto poďakovanie patrí aj mojim kolegyniam,“ dodala riaditeľka Brezno pre občanov, n.o., Milada Šimkovičová.

 Zemľanky sú voľne dostupné verejnosti, pre bezpečnosť sú monitorované systémom.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: M. B.