V Čiernom Balogu odhalili pamätnú tabuľu tamojšiemu rodákovi, spisovateľovi Ladislavovi Ťažkému

 Nedeľa 19. januára bola v obci Čierny Balog slávnostná. Na rodnom dome tamojšieho rodáka, velikánovi slovenskej literatúry Ladislavovi Ťažkému odhalili pamätnú tabuľu.

Podujatie inicioval Peter Berčík, projekt finančne a vecne podporil aj primátor Tomáš Abel

Na jeseň minulého roka uplynula storočnica od narodenia Ladislava Ťažkého, 20. januára 14 rokov od jeho úmrtia a v tomto roku to bude 85 rokov odvtedy, čo ako šestnásťročný opustil rodný kraj, hoci sa nakrátko vrátil. Výročia sú dôvodom k výraznejším počinom a zorganizovaniu milej udalosti, ktorou bola aj slávnosť v Čiernom Balogu za sprievodného slova historičky Ivice Krištofovej. Pozvanie prijal syn Ladislava Ťažkého Peter s manželkou, neter Dana Ignjatovičová s rodinou, uctiť pamiatku si prišiel primátor Brezna Tomáš Abel, starosta Čierneho Balogu Michal Vetrák, starostka Sihly Katarína Kováčová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne Ivana Kružliaková, poverená riaditeľka Horehronského múzea Martina Ťažká, ako aj rodina a priatelia Petra Berčíka, vďaka ktorému sa podujatie spojené s venovaním pamiatky na Ladislava Ťažkého uskutočnilo.

 Hostí si uctili po balocky, slaninou aj klobásou, hoci tá nebola v mnohých tunajších rodinách pred storočím samozrejmosťou. Nebolo to tak ani v rodine uhliara a drevorubača Antona Ťažkého, pred ktorého drevenicou sa ocitli. Keď spolu so svojím nevlastným bratom Jánom Sitarčíkom dvojdom postavili, na hradu svojej časti napísal: WEJMENO PÁNE ZBUDOVAL TENTO DOM TÓNO ŤAŠKÝ ROKU PÁNE 1923 APRÍLA 23.

Pohnútkou bolo nezištné a úprimné priateľstvo dvoch rodov

Poďakovanie patrí domácej pani Darine Brezničanovej, ktorá súhlasila s umiestnením pamätnej tabule na jej starorodičovský dom a samozrejme Petrovi Berčíkovi, ktorý je nielen fotografom a folkloristom, ale aj pamätníkom, chodiacou kronikou a znalcom miestnych reálií. Napriek tomu, že žije v Brezne, časť srdca ako keby nechal na Čiernom Balogu. Ladislav Ťažký sa stal v isté novembrové popoludnie 2002 súčasťou Berčíkovskej rodiny.

 A aké pohnútky viedli Petra k rozhodnutiu osadiť pamätnú tabuľu tomuto veľkému človeku? „29. júna 1938 bola na Balogu birmovka, kde 14-ročného krstného tata Ťažkého a môjho otca, vtedy  10-ročného Pavla Berčíka, birmovali. To bol prvý krok a nevedeli, že sa raz veľmi zblížia. Pre mňa to bol prvý moment, keď som sa začal venovať tejto udalosti. Pred 50 rokmi presne na deň mi podpísal prvú knihu. U nás doma sa knihy čítali, bolo nás veľa, peňazí málo, ale na knižky muselo byť. V roku 2002 som pánovi Ťažkému poslal v balockom nárečí pozvánku na Podstavekovu heligónku, v ktorej som ho oslovil svák Laco. List otvorila krstná mama Anna a povedala: „Keď ťa rodní takto pozývajú, tak už tam pôjdeš.“ A veru prišiel. Stretol sa aj u nás v kuchyni na Mazorníku s mojimi rodičmi, mali si čo povedať, nebol medzi nimi veľký vekový rozdiel. Vzniklo tuhé neinscenované priateľstvo dvoch rodov. Za celú našu rodinu za ten pomerne krátky vzácny spoločný čas, čo sme mohli byť spolu, ďakujem náhode (bola to náhoda?), čo spojila dva rody v úprimné a nezištné priateľstvo. Ďakujem za náš spoločný život, ktorý sme prežili. Ďakujem za všetko, čo predchádzalo tomuto stretnutiu, Lacovi Mackovi za výrobu tabule, Darine Brezničanovej, starostovi Čierneho Balogu, primátorovi Brezna, ktorý prispel finančne, a veľakrát mne a našej rodine pomohol, starostke Sihly, rodine Ťažkej, Ivici Krištofovej Monike Bačovej, Ľubici Rešutíkovej a všetkým, ktorí prišli sem do Čierneho Balogu. Ďakujem hlavne náhode, keď ma svák Lacko prijal za krstného syna verejne v zaplnenej sále kultúrneho domu.“

Pamätnú tabuľu odhalil primátor Brezna spoločne so starostom Čierneho Balogu

Ako uviedla Ivica Krištofová, v Monografii mesta Brezno z roku 2005 Ladislav Ťažký napísal svoje vyznanie k Breznu, ktoré spoznal ako päťročný: „...kedy bolo Brezno najväčším, najkrajším a najbohatším mestom s najväčším námestím na svete? Vtedy, keď chlapček, syn drevorubača a uhliara z čiernohronskej doliny, dediny Komov viezol sa na voze vrchovato naloženého senom a držal sa pavúza...“ Rovnaké pocity a dojmy zdieľal aj v roku 1996, kedy si po breznianskom námestí vykračoval ako čestný občan mesta Brezno. Bolo preto prirodzené, že Ivica Krištofová o odhalenie pamätnej tabule požiadala primátora Tomáša Abela a druhý koniec ručníka, ktorý prekrýval pamätnú tabuľu, potiahol starosta Michal Vetrák s týmito slovami: „Lacko bol Handelec, ak ste čítali jeho životopis, mal to ťažké, ale zanechal nám tu niečo, na čo nemôžeme nikdy zabudnúť. Osobne som na jeho románoch vyrastal a to, že som ho mohol aj osobne stretnúť, bolo pre mňa obrovskou cťou. Iniciatívu Petra Berčíka môžem len oceniť.“

 Na slová starostu nadviazal primátor Tomáš Abel: „Ladislav Ťažký bol aj pre nás Brezňanov výnimočnou osobnosťou a pre mňa osobne človekom skromného, slobodného, múdreho ducha. Keď ma Peter oslovil s jeho myšlienkou a rozpovedal mi príbeh spojený s Ladislavom Ťažkým, bol som dojatý a rád, že som mohol k tomuto dielu prispieť a samozrejme veľmi sa teším z toho, že takejto výnimočnej osobnosti sme mohli odhaliť peknú pamätnú tabuľu. Je to pre mňa aj symbolom pri príležitosti 80. výročia oslobodzovacích bojov obce Čierny Balog a mesta Brezno. Práve túto históriu a jeho diela by mali čítať hlavne mladí ľudia, aby si uvedomili, čo je to vojna, bieda, ako ťažko sa žilo a bojovalo za slobodu, aby sme my budúce generácie tu mohli stáť a spomínať na výnimočné osobnosti nielen Čierneho Balogu, Horehronia, ale celého Slovenska. Ďakujem Petrovi a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby sme sa mohli takto stretnúť.“

Ladislav Ťažký bol Baločanom celým srdcom

Podujatie bolo popretkávané vystúpením detského folklórneho súboru Malá Kýčera pod vedením Mareka Ťažkého a piesňami, ktoré boli pre Ladislava Ťažkého obľúbenými. Jeho srdcu blízkym hudobným nástrojom bola heligónka a hrou na nej program spestril Peter Giertl – Srnčiak.

 Na začiatky velikána slovenskej literatúry spojené s Maticou slovenskou zaspomínala predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne Ivana Kružliaková: „Pán Ťažký bol jej predsedom desať minút. Keď ho zvolili, postavil sa a povedal, že to tak necíti, chce sa venovať tvorbe a prenechal miesto inému. Napriek tomu sa s nami matičiarmi stretával. V septembri 1992 spolu s kolegami spisovateľmi mali konferenciu o Martinovi Rázusovi, odtiaľ sa presunuli k Horehronskému múzeu, kde sme sadili Lipku ústavy. Na pamiatku jeho slov naši členovia každý rok prinášajú vodu spod Vepra, pretože slová pána Ťažkého zneli: „Dobre polievajte Lipku slovenskú...“

 V Čiernom Balogu sa stretlo veľa ľudí, ktorí si prišli uctiť pamiatku svojho rodáka, čo milo prekvapilo aj jeho syna Petra Ťažkého. „Mnoho z vás otca nemohlo osobne poznať, lebo čas a vek napreduje. V Bratislave, keď sa pohyboval v umeleckých kruhoch, mnohí mu dali prívlastok. Samozrejme, najčastejšie slovenský spisovateľ, niektorí významný novinár alebo matičiar. Tí, ktorí ho lepšie poznali, povedali Baločan, alebo väčší znalci Handelec. Otec bol skutočne Baločanom. V mnohých dielach opisoval spomienky na Balog, napríklad jeho prvá kniha Hosť majstra čerta je o príhodách zo života drevorubačov a uhliarov. Obdivuhodné je to, že z 87 rokov rokov prežil na Balogu len 16 a presne si všetko pamätal.“

 Na záver podujatia Peter Berčík hosťom rozdal knihy Počkaj furman, nešibaj, venované starostkou Sihly, ktorú Ladislav Ťažký napísal vyslovene pre podujatie v tejto obci s názvom Jarmo.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ /foto: Štefan Szöke