Šípkarka Lucia Jankovská z Brezna: „Mojím najväčším snom je dostať sa medzi svetové hráčky“

Patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenskej šípkarskej scény. Svojou precíznou hrou, súťažným duchom a odhodlaním získala niekoľko ocenení doma aj v zahraničí. Na Majstrovstvách sveta v juhokórejskom Soule, ktorý sa konal na konci septembra, v silnej konkurencii získala umiestnenie v prvej desiatke. O svojich začiatkoch, významných úspechoch a o tom, čo ju na šípkach najviac fascinuje, sa s nami podelila v rozhovore. Lucia Jankovská z Brezna.

Hranie šípok u nás ešte stále nie je také bežné, hoci vo svete patrí k populárnemu športu. Ako ste sa k nemu dostali?

– K šípkam ma priviedol môj brat Peter. Začala som ešte na základnej škole. Potom som mala dlhšiu pauzu a aktívne som sa vrátila k tomuto športu v roku 2009, tiež vďaka Petrovi, ktorý vedie 1. Dart club Brezno.

Mali ste v začiatkoch nejaký šípkarský vzor?

– Veru nie. V mojich začiatkoch som nepoznala žiadnych profesionálnych šípkarov. Takže vzorom mi bol brat. Neskôr to už bol a stále je svetový hráč Dave Chisnall.

Na ktorý svoj doterajší úspech ste najviac hrdá?

– Dvojnásobná majsterka Európy v elektronických šípkach a minulý rok sme so slovenskou reprezentáciou, ktorej som súčasťou, získali prvýkrát 3. miesto v dvojiciach a 2. miesto v družstvách na majstrovstvách Európy v steelových-klasických šípkach.

Ako hráčka 1. Dart clubu Brezno ste sa prebojovali medzi najlepšie šípkarky na Slovensku a získali miestenku v národnej reprezentácii. Koncom septembra ste sa s ďalšími reprezentantmi predstavili na Majstrovstvách sveta v steelových šípkach – WDF World Cup 2025 v Soule, kde ste skončili v prvej desiatke...

– Na World Cup 2025 v Kórei som sa dostala na základe celoslovenského rebríčka a niekoľkoročných skúseností, keďže od roku 2011 som v podstate každý rok v reprezentácii. Na šampionáte sa zúčastnilo 47 krajín z celého sveta. Hrali dvojice, družstvá, ktoré bohužiaľ neskončili podľa našich predstáv, a jednotlivci. V konkurencii 144 žien som obsadila, myslím, že celkom pekné 9. miesto.

Okrem športových zážitkov ste mali možnosť Kóreu spoznať aj z pohľadu turistky?

– Keďže sme sa neprebojovali do semifinálovych zápasov, mali sme kus času pozrieť si mesto. Zašli sme priamo do Soule, aj keď sme bývali od centra dosť ďaleko. Navštívili sme najväčší a najstarší palác Gyeongbokgung. Skutočne je nádherný, obklopený krásnymi záhradami. Bol to jedinečný zážitok. Je to celkom zaujímavá krajina. Ale napríklad nájsť tam jedlo, ktoré neštípe, vám poviem, bolo fakt veľmi náročné.

Skvelé výkony si isto vyžadujú aj hodiny tréningov. Ako je to vo vašom prípade?

– No, je to veľmi individuálne. Keďže mam prácu a rodinu, toho času je veľmi málo. Ak trénujem, tak doma. Chodím na turnaje v okolí, ktoré mi pomáhajú posúvať sa, keďže môžem hrať s mužmi.

Na čo treba pri tréningu aj súťaži klásť najväčší dôraz?

– Podľa mňa pri hre šípok je najdôležitejšia psychika. Môžete trénovať XY hodín, ale pokiaľ „hlava“ nie je v pohode a pokoji, tak to proste nejde.

Aká je podľa vás budúcnosť tohto športu na Slovensku?

– Šípky na Slovensku sa v posledných rokoch celkom rozbehli. Na turnaje začalo chodiť veľa hráčov. A taktiež sa na Slovensku začínajú konať aj prestížne turnaje. Budúci rok k nám zavíta svetová špička, čo bude tiež isto veľkým lákadlom.

Aký je váš najbližší športový cieľ?

– Najbližšie 27. októbra sa v Šamoríne uskutočnia Majstrovstvá Európy a sveta v elektronických šípkach. Budem rada, ak sa mi podarí doplniť moju zbierku prvých miest z majstrovstiev Európy, a keby boli aj z majstrovstiev sveta, bolo by to ešte krajšie. Uvidíme, ako to pôjde. No a najväčší sen je dostať sa medzi svetové hračky. Ale keďže je to veľmi finančne náročné chodiť po turnajoch, ktoré sa konajú po celom svete, tak zatiaľ je to iba sen. Ale verím, že raz sa mi splní. Držte palce.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: M. B.