O Burzu vrúbľov na Banisku bol mimoriadny záujem

Napriek nepriaznivému počasiu si v predposledný februárový štvrtok našlo cestu do obnoveného historického sadu nad Breznom množstvo pestovateľov a záhradkárov, ktorí si z Baniska odniesli nielen vrúble vzácnych odrôd, ale aj cenné rady naslovovzatých odborníkov.

Burza vrúbľov je putovná akcia, ktorá na Slovensku prebieha už jedenásť rokov, no prvýkrát zavítala aj do Brezna.

Nad očakávania

Nezisková organizácia Brezno pre občanov v spolupráci s mestom Brezno, Technickou univerzitou vo Zvolene a ovocnou škôlkou Domov stromov pripravila pre verejnosť Jarnú burzu vrúbľov a štepársky kurz, ktoré sa v uplynulý štvrtok uskutočnili v priestoroch zimnej terasy neďaleko zrevitalizovaného historického sadu na Banisku. Pod vedením dvojice skúsených lektorov Bruna Jakubca a Andrey Miklošovej sa záujemcovia dozvedeli všetko podstatné o jednotlivých odrodách ovocných drevín, ich pestovaní a celoročnej starostlivosti, ako aj o správnych postupoch štepenia. Okrem toho si mohli bezplatne odniesť vybrané vrúble starých a krajových odrôd a za symbolickú cenu kúpiť podpníky, ktoré si sami alebo s pomocou lektorov zaštepili.

Podľa riaditeľky neziskovej organizácie Brezno pre občanov Milady Šimkovičovej, záujem verejnosti prekonal všetky očakávania. „Bolo to prvýkrát, čo sme v Brezne organizovali Burzu vrúbľov, preto sme nevedeli, čo môžeme očakávať a či bude o podujatie záujem. Brali sme to ako test a ten dopadol na výbornú. Aj preto by sme v tejto aktivite chceli pokračovať. Potešilo nás, že okrem Brezňanov prišli aj ľudia z iných okresov, ktorí neváhali cestovať aj napriek nepriaznivému počasiu.“

Prispievajú k ochrane genofondu

Burza vrúbľov je putovná akcia, ktorá na Slovensku prebieha už jedenásť rokov. „Tento ročník sme začínali vo Zvolene, pokračovali Breznom a končíme v Piešťanoch. Pre ovocinárov sme pripravili 142 odrôd jabloní, 74 odrôd hrušiek, 16 odrôd sliviek a ďalšie druhy ako čerešne, višne a marhule, ktoré boli zastúpené menším počtom odrôd. Pre tieto druhy sme priniesli aj podpníky. Je to veľké množstvo materiálu, ktorý je potrebné nazberať, popísať, baliť, preskladňovať, preto som veľmi rád, že o akciu je zo strany verejnosti záujem a tak vrúble, ako aj podpníky sa postupne míňajú. K ľuďom sa tak dostávajú bežné, no tiež zriedkavé a vzácne staré a krajové odrody, ktoré opäť po dlhšej dobe spestria sortiment našich záhrad a prispejú k ochrane genofondu,“ tvrdí ovocinár a ekológ Bruno Jakubec, ktorý sa dlhodobo venuje popularizácii tradičného a prírode blízkeho ovocinárstva.

Podľa jeho skúseností mnohí účastníci neprichádzajú ako nováčikovia a často sú medzi nimi záhradkári a ovocinári s bohatými skúsenosťami. „Bežné zručnosti ako je výsadba a rez robia rutinne a venujú sa aj štepeniu, no nájdu sa samozrejme aj takí, ktorí sa chcú poradiť či zdieľať svoje skúsenosti. Medzi časté otázky patrí téma výberu vhodnej odrody do daných pôdno-klimatických podmienok, ochrana drevín pred chorobami a škodcami, úprava a zlepšovanie pôdneho prostredia, ale samozrejme aj samotná téma štepenia od zberu a uskladnenia vrúbľov, cez techniky množenia až po nasledujúcu starostlivosť o mladé stromy.“

Historický sad je inšpiratívne miesto

Podľa viceprimátora Miroslava Fašanga, ktorý sa na podujatí osobne zúčastnil, išlo o aktivitu, ktorá potešila srdce každého milovníka tradičného ovocinárstva a spojila skúsených pestovateľov aj úplných začiatočníkov, ktorým nie je ľahostajný osud starých odrôd. „Ďakujem mestu Brezno a neziskovej organizácii Brezno pre občanov za prípravu tejto zmysluplnej akcie. Moje osobité poďakovanie patrí Miladke Šimkovičovej a Michalovi Kriškovi, ktorí stáli pri znovuzrodení historického sadu a s láskou sa oň roky starajú,“ uviedol zástupca primátora.

Na význam tohto miesta poukázal aj lektor Bruno Jakubec, ktorý sa dlhodobo angažuje v záchrane ovocných sadov a v tejto súvislosti ocenil aktívny prístup mesta. „Z pôvodne produkčného sadu sa postupne stáva inšpiratívne miesto pre širokú verejnosť, možno aj stabilnejšiu komunitu a dnes plní viaceré významné funkcie. Je príjemný zázemím pre obyvateľov, uchovávajú sa tu vzácne odrody a stromy, ktoré majú určite aj hospodársku hodnotu, a sú vhodné aj na vzdelávacie účely práve v podobe ovocinárskych kurzov. Preto, ak budeme môcť prispieť k ďalšiemu rozvoju tohto miesta, radi sa sem opäť vrátime.“

autor článku: Eva Šipošová | foto: Lucia Milada Pšenčíková