Michal Budaj: „Snažíme sa ukázať hodnoty úcty k histórii a zdôrazňujeme nezmyselnosť vojnového násilia“

Roky sa venuje obnove vojenskej techniky, pripomínaniu udalostí druhej svetovej vojny, Slovenského národného povstania a uchovávaniu pamätí regiónu pre ďalšie generácie. Jeho aktivita je nielen koníčkom, ale poslaním, ktoré spája príbehy minulosti, komunitu aj rodinu. Predseda Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid Mýto pod Ďumbierom Michal Budaj. Za mimoriadny a dlhodobý prínos v oblasti zachovania a oživovanie histórie regiónu Horehronie získal Cenu primátora mesta Brezno. 

Kedy sa u vás zrodil záujem o vojenskú históriu?
- Môj záujem sa začal formovať už v detstve. Ako chlapec som pomáhal mame, ktorá pracovala ako poštárka, a pri roznášaní pošty som sa stretával s mužmi, ktorí bojovali počas Slovenského národného povstania a druhej svetovej vojny. Rozprávali mi svoje príbehy, napríklad o bojoch na Dukle, a to ma úplne pohltilo. Asi štyridsať rokov po vojne sme ako chlapci behali po dedine a občas sme našli rôzne vojnové artefakty, napríklad prilby či iné pozostatky. Každý z nás chcel byť sovietskym partizánom, nikto nechcel hrať „Nemca“. Aj tieto detské hry a osobné stretnutia s pamätníkmi postupne formovali môj vzťah k histórii.

Čo bolo hlavným impulzom k založeniu KVH ČSĽA Anthropoid v roku 2012?
- Prvotný impulz prišiel v roku 2010, keď sme sa s partiou zúčastnili na podujatí Slovenské piesky – jednom z najväčších a najznámejších stretnutí majiteľov vojenskej historickej techniky, zberateľov zbraní a priaznivcov vojenskej histórie na Slovensku. Usporiadateľ videl, že sme z Brezna prišli na vojenskej Prage V3S, a  povedal, že práve takýchto zanietených ľudí by potrebovali viac. O dva roky neskôr sme sa rozhodli založiť klub, aby sme na podujatiach nevystupovali len ako jednotlivci, ale ako organizovaná skupina. Tak vznikol Klub vojenskej histórie Československej ľudovej armády Anthropoid so sídlom v Mýte pod Ďumbierom.

Ktorý historický moment alebo lokalita v Brezne vám osobne najviac prirástli k srdcu?
- Významným historickým momentom pre Brezno bolo obdobie Slovenského národného povstania. Vojenská posádka v Brezne predstavovala tretí obranný bod počas SNP. Kasárne tu fungovali od roku 1938 až do roku 2006, čo je samo o sebe výrazná kapitola v dejinách mesta. Silné puto mám aj k povstaleckému obrannému územiu, ktoré sa tiahlo ponad Brezno v priestore Skalka a Krajčovo. Keďže pochádzam z Mýta pod Ďumbierom, z týchto miest vidím na Mýto aj Brezno, čo mi vždy pripomína ich významnú úlohu v období SNP.

Podieľate sa na obnove vojenskej a hasičskej techniky pre stálu expozíciu. Čo všetko sa vám podarilo zrenovovať?
- Ako klub vojenskej histórie sa venujeme obnove vojenskej techniky, ktorú sa nám podarilo získať. Dva roky sme napríklad pracovali na renovácii vozidla Praga V3S, minulý rok sme dokončili ďalšiu verziu -valník a momentálne máme v dielni rozpracovanú Tatru 813. Naša činnosť však nie je len o technike. Postavili sme pamätník veliteľom posádky Brezno od jej vzniku až po zánik. Spolupracujeme aj s hasičsko-vojenským spolkom Brezno, s ktorým renovujeme hasičskú techniku. Pri príležitosti 80. výročia SNP sme obnovili aj zemľanky v priestore Šánske, kde pôsobila druhá čs.paradesantná brigáda.

Čo sa snažíte mladým ľuďom prostredníctvom týchto aktivít odovzdať?
- Spolupracujeme nielen s dobrovoľnými hasičmi, vojakmi v zálohe, ale máme patronát aj nad deťmi z Centra pre deti a rodiny v Brezne. Snažíme sa im odovzdávať hodnoty národného povedomia a úcty k histórii, ale zároveň zdôrazňujeme nezmyselnosť vojny a utrpenie, ktoré prináša. V našom klube pôsobí aj celá moja rodina – dcéra, syn, manželka aj zať. Dcéra je podpredsedníčkou klubu a syn, ktorý je vojakom z povolania, sa aktívne podieľa na činnosti klubu a opravách techniky. Aj týmto spôsobom chceme ukázať, že história môže spájať generácie.

Aké posolstvo by ste chceli zanechať ďalším generáciám? 

- Náš klub odsudzuje všetky vojnové konflikty, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo svete. Veľmi dobre vieme, čo vojna znamená a aké ťažké je žiť v jej tieni. Mladej generácii by som odkázal, aby si vždy pripomínala historické udalosti a uvedomovala si, že vojenské konflikty nikomu nepriniesli nič dobré. História by mala byť poučením, nie návodom na opakovanie chýb.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: ERSOR