Eva Kreutzová: „Liečila som celé generácie a najväčšou odmenou pre mňa je ich dôvera“

Takmer celý svoj profesionálny život zasvätila starostlivosti o detských aj dospelých pacientov s alergickými a imunitnými ochoreniami. Liečila niekoľko generácií rodín, organizovala ozdravné pobyty doma i v zahraničí, zapájala sa do vedeckých štúdií a spolupracovala s významnými odborníkmi na Slovensku i v zahraničí. Doktorka Eva Kreutzová. Aj vo veku 78 rokov pracuje a zodpovedne pripravila svoju nástupkyňu, aby zdravotná starostlivosť v Brezne a okolí mala kontinuitu. Za celoživotný prínos v oblasti zdravotníctva a rozvoj zdravotnej starostlivosti v meste, ako aj za dlhoročnú obetavú prácu, odbornosť a ľudský prístup k pacientom získala Cenu mesta Brezno. 

Pani doktorka, ste obrovským profesionálnym prínosom vo svojej oblasti. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu stať sa lekárkou a prečo ste si zvolili práve imunológiu a alergiológiu?

– V detstve som bývala často chorá, najmä na zápaly hrdla. Ošetroval ma obvodný lekár, pán doktor Mizera, ktorý bol láskavý a veľmi milý človek. Ako deti sme sa bielych plášťov prirodzene báli, no on nás vždy dokázal upokojiť. Presvedčil nás, že nám chce pomôcť, a aj keď bolo potrebné podať injekciu, vysvetlil nám, že ide len o malý vpich, ktorý nám uľaví a vyrieši naše problémy. Vtedy som si povedala, že raz by som chcela robiť to isté, pomáhať ľuďom tak, ako pomohol nám. Táto osobná skúsenosť ma výrazne ovplyvnila. Rozhodla som sa pre štúdium na lekárskej fakulte, ktorú som ukončila v roku 1972. Základnou podmienkou je absolvovanie atestácie z pediatrie alebo všeobecného lekárstva, ja som atestáciu z detského lekárstva získala v roku 1979. V tom období prudko narastal výskyt alergických ochorení – kožných problémov, ekzémov či astmy. Naši profesori nás upozorňovali na štatistiky, podľa ktorých takmer polovica detí trpela nejakou formou alergie alebo astmy. Veľký vplyv na moje ďalšie smerovanie mal profesor Getlik, zakladateľ imunológie na Slovensku. Motivoval nás, aby sme sa tejto oblasti intenzívnejšie venovali. Chodili sme k nemu na odbornú prax do Bratislavy, študovali sme a postupne som sa špecializovala na klinickú imunológiu a alergiológiu.

Liečili ste niekoľko generácií obyvateľov regiónu. Ktoré momenty z praxe vám najviac utkveli v pamäti? 

– Na svoju prácu spomínam s veľkou spokojnosťou. Pacientov bolo mnoho, čo súviselo aj s vysokým stupňom industrializácie v regióne. V okolí fungovalo veľa závodov a zhoršené životné prostredie malo negatívny vplyv najmä na deti. Dýchali zlý vzduch a často trpeli respiračnými ochoreniami práve pre kvalitu ovzdušia. Silne vo mne rezonujú prípady detí, ktorým sa po správnej liečbe výrazne zlepšil zdravotný stav. Vidieť výsledky svojej práce a dlhodobé zlepšenie pacientov bolo vždy veľkým zadosťučinením.

Organizovali ste rôzne liečebné pobyty. Aký mali prínos pre pacientov?

– Okrem diagnostiky a ambulantnej liečby sme organizovali ozdravné pobyty typu matka – dieťa na Kosodrevine. Máme dokumentáciu o vyšetrení približne 470 detí z celej Československej federatívnej republiky a množstvo ďakovných listov. V tejto aktivite sme pokračovali približne tri roky. Neskôr, keď sa otvorili možnosti cestovania do zahraničia, začali sme organizovať pobyty pri mori. Pán profesor často hovorieval: „Ak sa nedá odstrániť alergén z prostredia pacienta, musíme pacienta odstrániť z alergizujúceho prostredia.“ Pobyt pri mori mal veľmi priaznivý účinok nielen na astmu, ale aj na kožné ochorenia či opakované zápaly dýchacích ciest. V spolupráci s cestovnou kanceláriou, nemocnicou a novorodeneckým oddelením, kde sledovali niektoré zdravotné parametre, sme počas 25 rokov pravidelne organizovali tieto ozdravné pobyty. Dnes sa k nám vracajú už dospelí pacienti, ktorí boli kedysi deťmi na našich pobytoch. Prichádzajú so svojimi deťmi či vnúčatami a hovoria: „Bola som s vami pri mori, veľmi mi to pomohlo.“ Je to pre mňa najkrajšia spätná väzba. Boli spokojní ako sa im zlepšil zdravotný stav a očakávali, že pomôžem aj ich deťom alebo vnúčatám.

Popri ambulantnej praxi ste sa zapájali aj do odborných štúdií a výskumov. Aké významné výsledky či medzinárodné uznania z tejto spolupráce vzišli?

– Zapájala som sa do odborných štúdií, v rámci ktorých vyzvali lekárov o pomoc pri zisťovaní normálnych hodnôt, napríklad, že už je možnosť vyšetriť z pupočníkovej krvi novorodenca, či bude alebo nebude alergik. Spolupracovali sme s profesorom Zavázalom z Plzne, ktorému sme zasielali výsledky vyšetrení, a boli sme citovaní v medzinárodnej literatúre aj na kongresoch. Podieľali sme sa tiež na výskume normálnych hodnôt krvných plynov u novorodencov, detí a športovcov v spolupráci s profesorom Krištufkom z Bratislavy. Výsledky boli prezentované na medzinárodnom kongrese v Mníchove, kde sme boli opäť citovaní. 

Aj vo veku 78 rokov stále pracujete a pripravujete si nástupkyňu, ktorá prevezme vašu ambulanciu a tým mesto Brezno a región nezostanú bez odborného lekára. Aké pocity vo vás vyvoláva odovzdávanie ambulancie?

– Nebolo to veru jednoduché. Nedostatok lekárov a zdravotníckeho personálu je všeobecne známy. Oslovila som viacerých lekárov s prvou atestáciou, čo je nevyhnutná podmienka pre ďalšiu špecializáciu, no dlho sa mi nepodarilo nájsť vhodného kandidáta. Napokon som oslovila pani doktorku Tkáčikovú, ktorá poznala prostredie aj problematiku. Mali sme takmer 5000 pacientov z celého regiónu, takže išlo o veľkú zodpovednosť. Spoločne sme sa pripravovali na jej odborný rast, absolvovala množstvo podujatí a kongresov. Som jej veľmi vďačná, že sa tejto výzvy ujala a prevezme ambulanciu klinickej alergiológie a imunológie v Brezne.

Aké sú vaše záľuby a plány do budúcnosti?

– Teším sa, že po toľkých rokoch práce pôjdem na zaslúžený odpočinok. Nemám obavy, že by som sa nudila, hoci kontakt s pacientmi mi bude určite trochu chýbať. Prihlásila som sa na univerzitu tretieho veku, venujem sa záhradke, športu, rada plávam a učím sa angličtinu. Verím, že tento čas využijem pre seba, svojho manžela a deti.

Máte na záver životné krédo, ktorým sa riadite?

– Rada by som pacientov poprosila o pochopenie pre prácu lekárov. Naša práca je náročná a všetci sa snažíme pomáhať ako najlepšie vieme. Usilujeme sa byť milí, láskaví, úctiví a súcitní, hoci nie vždy sa nám to za každých okolností podarí. Prosím ich o trpezlivosť a dôveru. Keď im niečo odporúčame, vychádzame z dlhoročných skúseností a snažíme sa im poskytnúť to najlepšie, čo je pre nich vhodné.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: Ersor