Dievčatko za sklenenými dverami. Kniha Anety z Brezna má deťom priniesť nádej aj v nemocničnej izbe

„Veľmi by som si priala, aby malým pacientom nová knižná kamarátka dodala silu a potrebnú nádej." Aneta Orolínová

Svetlo sveta uzrela nová kniha Dievčatko za sklenenými dverami, ktorá citlivo približuje náročný svet detských onkologických pacientov. Autorka diela Aneta Orolínová z Brezna v nej spracovala vlastnú životnú skúsenosť, keď sa s ročnou dcérkou ocitla na detskom onkologickom oddelení. O vzniku knihy, posolstve a spolupráci na ilustráciách sme sa rozprávali s autorkou a ilustrátorom Andrejom Trochom.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej rakoviny ste uviedli do života svoju knihu Dievčatko za sklenenými dverami. K jej napísaniu vás motivovala osobná skúsenosť. Môžete nám ju priblížiť?

- S mladšou dcérou sme sa ocitli na rovnakom mieste ako hlavná hrdinka tohto príbehu – na detskom onkologickom oddelení. V tom čase mala iba jeden rok. Mnohým veciam ešte nedokázala porozumieť, o to viac ich však cítila. Strach z nového prostredia, neznámych ľudí, náročné a bolestivé vyšetrenia… Náš svet sa zrazu na dlhé mesiace musel zmestiť do malej nemocničnej izby. Hľadala som spôsob, ako jej to všetko vysvetliť. Pokúšala som sa nájsť knihu pre najmenšie deti s podobnou tematikou. Keď sa mi to nepodarilo, sľúbila som si, že ak mi to okolnosti dovolia, takú knižku raz pomôžem vytvoriť.

Čo podľa vás deti najviac potrebujú v prvých dňoch hospitalizácie?

- Nerada by som hovorila za iných, pretože každý má svoj vlastný príbeh a svoje prežívanie. Inak situáciu vníma niekoľkomesačné bábätko a inak tínedžer, ktorý si naplno uvedomuje, čo všetko necháva za dverami oddelenia a do čoho sa rúti. Môžem hovoriť ako rodič. Pre nás s manželom bolo najzásadnejšie to, aby lekári cítili, že majú našu plnú dôveru a rovnakú oporu sme dostávali aj my od nich.

Ako môže kniha pomôcť malým pacientom lepšie pochopiť ich liečbu?

- Deti musia počas liečby zvládnuť mnoho náročných momentov. Dievčatko v knihe niektoré z nich prežíva tiež. Veľmi by som si priala, aby malým pacientom nová knižná kamarátka dodala silu a potrebnú nádej. Aby aspoň na okamih uverili, že aj izbička v nemocnici môže byť útulná, vlásky raz opäť dorastú a ak si privrú oči, aj horký liek môže chutiť ako babkin koláč.

Čo pre vás znamená, že kniha sa stala súčasťou balíčka prvého kontaktu organizácie Svetielko nádeje?

- Znamená to pre mňa veľmi veľa. Ľudia zo Svetielka nádeje boli pri nás od prvej chvíle. Na dvere našej izby klopali krátko po tom, ako sme sa dozvedeli diagnózu našej dcérky, a odvtedy nás sprevádzali takmer nepretržite. Na oddelení je k dispozícii psychológ, sociálna poradkyňa, asistentka pre rodiny aj liečebná pedagogička. Cudzí ľudia vám pomáhajú vo chvíľach, keď sa ocitnete na kolenách, a neraz v mnohom suplujú to, čo by mal zabezpečiť štát. Ako rodiča ma to nesmierne dojíma a ako človeka veľmi inšpiruje.

Knihu ilustroval Andrej Trocha z Brezna. Ako prebiehala spolupráca?

- S Andrejom sme sa spoznali až pri tejto príležitosti. Hoci obaja pochádzame z rovnakého mesta, nikdy predtým sme sa nestretli. Uvedomovala som si, že obaja k tomu pristupujeme z rôznych štartovacích čiar, o to viac som za túto spoluprácu vďačná. Ajlo je nesmierne talentovaný, vnímavý a skromný človek.

Podľa čoho ste vyberali vizuálnu podobu knihy?

- Obaja sme sa zhodli, že hoci sa kniha venuje náročnej téme, nechceme, aby pôsobila ťaživo. Deti realite na oddelení čelia každý deň a veľmi dobre ju poznajú. Aj preto sme sa pokúsili dať známym priestorom, ľuďom a náročným okamihom jemný rozprávkový nádych.

Aké hlavné posolstvo by si mohli z knihy odniesť deti a ich rodičia?

- Veľmi si želám, aby kniha pomohla tam, kde to najviac treba. Aby bola objatím vo chvíľach, ktoré bolia, a zároveň priniesla nádej, že každá búrka sa raz vyčerpá.

Čo vám dnes dáva najväčšiu nádej?

- Naše dcéry. Krásne puto, ktoré medzi sebou majú, ich obdivuhodná odvaha žiť a radosť z každého momentu.

Ďakujem, pani Anetka, za rozhovor a prajem vám veľa zdravia, životnej energie a ešte mnoho krásnych projektov, ktoré budú pomáhať druhým tak, ako táto kniha.

...

Andrej, ako ste reagovali na ponuku ilustrovať taký emotívny príbeh?

- Ponuka ilustrovať túto knihu bola pre mňa veľmi silným momentom a zároveň veľkou výzvou. Keď mi Aneta napísala, či by som mal záujem, neváhal som ani chvíľu. Až keď som sa do príbehu ponoril hlbšie, uvedomil som si, aká náročná téma to je a že to nebude jednoduchý proces. Práve to bol však dôvod, prečo som túto výzvu prijal - cítil som, že má zmysel vytvoriť niečo, čo môže mať skutočnú hodnotu.

Pre aký typ ilustrácie ste sa rozhodli?

- Pôvodne som chcel knihu ilustrovať ručne fixkami, pretože to bola v tom období moja obľúbená technika. Narazil som však na určité limity – pri väčšom množstve úprav som sa nevedel vrátiť späť a reagovať na zmeny v príbehu. Preto som prešiel na digitálnu ilustráciu na tablete, ktorá mi poskytla väčšiu flexibilitu a umožnila mi lepšie pracovať s detailmi aj emóciami v obraze.

Veľmi mi pomohlo aj to, že ma autorka viac vtiahla do samotného príbehu. Ukazovala mi rôzne predmety z obdobia liečby. Spomínam si napríklad na ošúchané bodkované papučky alebo nafukovaciu modrú rukavicu. Práve takéto drobnosti mi pomáhali skladať vizuálny príbeh

Bola to vaša prvá skúsenosť s ilustrovaním knihy? Prijali by ste aj ďalšiu podobnú ponuku?

- Som veľmi rád, že mojou prvotinou je práve táto kniha. Spolupráca s Anetou mi dala viac, než som očakával, a to nielen po tvorivej stránke, ale aj po ľudskej. Veľmi mi pomohlo aj to, že som mal do veľkej miery voľnú ruku, čo je pre mňa pri ilustrácii veľmi dôležité. Ak by prišla ďalšia ponuka, určite by som o nej zvažoval. Dôležité by však pre mňa bolo, aby mal príbeh zmysel a aby som v ňom videl priestor priniesť niečo hodnotné, nielen vizuálne, ale aj pocitovo.

Čo by ste odkázali čitateľom na záver?

- Chcel by som na záver dodať vetu, ktorú som si počas tejto práce veľmi obľúbil: Prajem každému, kto otvorí knihu Dievčatko za sklenenými dverami, aby bol rovnako otvorený aj svojim vlastným pocitom.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: Vlado Veverka

Knihu plnú fantázie a nádeje, ktorá pomáha deťom aj rodičom pochopiť a zvládnuť svet liečby s odvahou a láskou, si môžete objednať na webovej stránke svetielkonadeje.sk. Celý výťažok z predaja je určený na pomoc rodinám s onkologicky chorými deťmi.