Čo by sme mali vedieť o ochorení COVID-19 a jeho liečbe

Nový koronavírus, alebo SARS-CoV-2, už viac ako rok ohrozuje celý svet. Spôsobuje ochorenie, ktoré nazývame COVID-19. Ide o celkové ochorenie, vírus nepostihuje len dýchacie cesty, ale v tých najťažších prípadoch celý organizmus. Na rozdiel od bežných koronavírusov, ktoré spôsobujú infekcie len horných ciest dýchacích a sú bežnou príčinou nádchy, boli dodnes izolované 3 koronavírusy spôsobujúce závažné ochorenia. Dva z nich spôsobili v minulosti len lokálne epidémie – SARS (v Číne) a MERS (v Saudskej Arábii), ten tretí je už každodennou súčasťou nášho bežného života. Nebudeme sa venovať pôvodu vírusu, zameriame sa na priebeh ochorenia, prevenciu a liečbu.

Prenos SARS-CoV-2

Vírus SARS-CoV-2 sa šíri kvapôčkovou infekciou, hovoríme aj o prenose „z človeka na človeka“ najmä pri dlhšom pobyte v uzavretých zle vetraných priestoroch a pri úzkom kontakte vo vzdialenosti < 2m a počas > 15 minút. Prenos je možný aj nepriamo prostredníctvom kontaktu s predmetmi a povrchmi, ktoré boli kontaminované. V takom prípade k prenosu dôjde prostredníctvom neumytých rúk do nosa, očí a úst. Vírus sa síce vylučuje aj stolicou, ale prenos touto cesto nebol doteraz popísaný.

Priebeh ochorenia

Ochorenie prebieha v niekoľkých fázach. Inkubačná doba do vzniku klinických príznakov je 2 – 14 dní, priemerne 4 – 5 dní. Pôvodne sa predpokladalo, že až 80 % ľudí prekoná infekciu bez príznakov, dnes sa už vie, že je to len 17 – 20 %. U väčšiny sa skôr, či neskôr príznaky vyvinú v rôznej intenzite. Približne platí, že asi len okolo 20 % má ťažšie príznaky a bude vyžadovať hospitalizáciu.

Človek sa stáva infekčný 1 – 2 dni pred objavením príznakov (pre-symptomatické štádium) a infekčný je ešte 7 dní po objavení príznakov (symptomatické štádium). Pre-symptomatický a symptomatický prenos má najvýznamnejšiu úlohu v šírení infekcie v porovnaní s ľuďmi bez klinických príznakov. Napriek pretrvávajúcej pozitivite PCR testov na koronavírus, sa doteraz nikde vo svete nepodarilo zachytiť životaschopný vírus po uplynutí 9 dní ochorenia.

Po uplynutí inkubačnej doby sa vyvinie symptomatické štádium s necharakteristickými príznakmi infekcie dýchacích ciest (podobné chrípke). Typickým príznakom je dočasná strata chuti a čuchu. Väčšina ľudí sa po tomto štádiu zotaví, neprechádza do ďalšej fázy, najmä ak užíva odporúčanú vitamínovú a podpornú liečbu.

Tretia fáza – včasné pľúcne štádium – vzniká u cca 20% infikovaných ľudí. To, či človek bude mať ťažší priebeh závisí od mnohých faktorov – veľkosť infekčnej dávky, stavu imunity, prítomnosti pridružených ochorení a skríženej imunity na koronavírusové infekcie prekonané v minulosti. Významnými rizikovými faktormi sú ochorenia srdcovocievneho systému, obezita a cukrovka. Včasné pľúcne štádium sa prejaví dušnosťou na 5. – 8. deň ochorenia. Stav chorého človeka sa nezlepšuje, práve naopak, pretrvávajú horúčky a pridružuje sa dušnosť. V tomto štádiu vírus už spôsobil poškodenie pľúc (vírusový zápal pľúc) a postupne sa stupňuje neregulovaná imunitná reakcia so všetkými dôsledkami, tzv. cytokínová búrka. Čím neskôr človek príde do nemocnice, tým neskôr je mu podaná komplexná liečba a poškodenie pľúc je oveľa závažnejšie – ochorenie prechádza do neskorého pľúcneho štádia, ktoré sa môže končiť aj smrťou. Nezriedka je v tomto štádiu priebeh komplikovaný vznikom krvných zrazených, ktoré sa prejavia postihnutím rôznych orgánov v závislosti od rozsahu a lokalizácie zrážania krvi.

Časový priebeh infekcie SARS-CoV-2

Prevencia a včasná liečba COVID-19 v domácej karanténe

Na liečbu a prevenciu ochorenia sú vo svete rôzne názory. Čoraz viac sa mnoho pracovísk prikláňa k liečbe odporúčanej alianciou FLCCC pod vedením uznávaného celosvetového odborníka v odbore intenzívnej medicíny, lekára Paula Marika z USA, ktorý patrí medzi najpublikovanejších svetových vedcov. Spoločne so svojim tímom vytvorili tzv. „MATH+“ protokol na liečbu hospitalizovaných pacientov a „I-MASK+“ protokol na prevenciu a včasnú liečbu v domácom prostredí. Protokoly sa neustále aktualizujú, tak ako prichádzajú nové poznatky. V tabuľke nižšie je uvedené odporúčané podávanie vitamínov a ivermektínu v prevencii – napr. ak bol človek v kontakte s pozitívnym človekom, alebo je pozitívny jeden z členov spoločnej domácnosti.

Tabuľka č. 1 Prevencia COVID-19

Najdiskutovanejším liekom je ivermektín. Už asi každý o ňom počul viac než dosť – jedni ho zatracujú a druhí naň nedajú dopustiť. Napriek tomu, že sme od minulého týždňa v našej nemocnici začali liek podávať prvým pacientom, na prvé skúsenosti si ešte musíme počkať. Ale chorí človek nemá čo stratiť. Liek mu neublíži a na druhej strane mu môže veľmi pomôcť. Zatiaľ ešte nie je dostupný v lekárňach na predpis, ale verím, že čoskoro to tak bude. Ivermektín je starý liek, široko používaný vo svete už 40 rokov na parazitárne ochorenia. Už pred vypuknutím pandémie koronavírusu bol známy jeho protivírusový a protizápalový účinok. Svetová zdravotnícka organizácia ho zaradila medzi „esenciálne“ lieky a jeho objavitelia zaň dokonca dostali v roku 2015 Nobelovu cenu. Podľa mnohých štúdií čím skôr sa pri COVID-19 podá, tým sú výsledky lepšie.

Vitamín D je dôležitým vitamínom pri prevencii proti vírusovým ochoreniam. Veľkým problémom je, že jeho nedostatkom dlhodobo trpia takmer všetci. Vznik vplyvom slnečného žiarenie jednoducho nestačí. Je veľmi dôležité, aby všetci ľudia preventívne užívali vitamín D dlhodobo. Ak sa človek infikuje koronavírusom a má dostatočné hladiny vitamínu D ešte pred infekciou, priebeh ochorenia je ľahší. Začať užívať vitamín D až po infikovaní je neskoro. Preventívne sa odporúča užívať 1.000 až 3.000 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Musíme si dať pozor, akú formu vitamínu D sme si zakúpili, pretože majú rôzny obsah vitamínu D. Bližšie informácie Vám určite poskytnú a poradia Vám v ktorejkoľvek lekárni.

Vitamín C je dôležitý antioxidant a vitamíny skupiny B podporujú energetický metabolizmus, chránia srdce, mozog a imunitný systém.

Ak už je človek infikovaný koronavírusom SARS-CoV je potrebné začať liečbu čo najskôr podľa tabuľky č. 2. Okrem vitamínovej liečby sa používajú lieky na zníženie horúčky – strieda sa každých 6 – 8 hodín Paracetamol 500 mg (napr. Paralen, denná dávka nesmie prekročiť 4 g) a ibuprofén 400 mg alebo Novalgin 500 mg. Pri kašli sa odporúča Ambrobene, ACC long, Erdomed, Sinupret podľa toho čo používate radšej alebo Vám konkrétny prípravok poradia v lekárni.

Mnoho pacientov s ochorením COVID-19 sa dožaduje predpisu na antibiotiká. Avšak antibiotiká sú lieky proti bakteriálnym infekciám, na vírusy neúčinkujú. V liečbe COVID-19 sa bežne antibiotiká nepodávajú, pacientovi v tomto štádiu vôbec nepomôžu, práve naopak môžu ho ohroziť vznikom závažných nežiaducich účinkov, napr. poškodením črevnej mikrobioty a vznikom ťažkého hnačkovitého ochorenia spôsobeného Clostridium difficile.

Pre úspešnú liečbu COVID-19 je kľúčové načasovanie!

Ak sa stav pacienta s COVID-19 najneskôr na 5. deň nelepší, skôr naopak dochádza zhoršovaniu stavu, pretrvávaniu vysokých teplôt, vzniku dušnosti a nedostatku kyslíka, je potrebné okamžite ísť do nemocnice. V tomto štádiu už dochádza k postihnutiu pľúc a je nevyhnutné čo najskôr začať komplexnú protizápalovú a antikoagulačnú liečbu podľa nemocničného protokolu. Inak sa postihnutie pľúc ďalej zhoršuje, pridružujú sa komplikácie a potom už môže byť neskoro.

Tabuľka č. 2 Včasná liečba COVID-19 v domácej karanténe