Brezňan Slavomír Brozman dosiahol životný úspech. Stal sa vicemajstrom sveta veteránov

Začal s behaním na dôchodku a dnes vo veku 70 rokov je držiteľom striebornej medaily z majstrovstiev sveta veteránov v behu do vrchu. Brezňan Slavomír Brozman dokazuje, že na športové sny nikdy nie je neskoro a vek je iba číslo. V rozhovore porozprával o svojej ceste k úspechu, tréningoch v Nízkych Tatrách aj o ľuďoch, ktorí ho na tejto ceste podporujú.

Na konci júna ste sa zúčastnili na Majstrovstvách sveta veteránov v behu do vrchu v českom kúpeľnom mestečku Janské Lázně, kde ste sa stali vicemajstrom sveta vo svojej vekovej kategórii. Aké pocity vo vás prevládali po dobehnutí do cieľa?

– Na svetovom šampionáte sa počas predĺženého víkendu od 26. do 28. júna predstavilo takmer tisíc bežcov z 37 krajín, ktorí štartovali minimálne v jedných z troch majstrovských pretekov. Už samotná účasť v takej silnej medzinárodnej konkurencii bola pre mňa veľkým zážitkom. Keď som v cieli počul svoje meno a informáciu, že som sa stal vicemajstrom sveta vo svojej vekovej kategórii, nechcel som tomu uveriť. Dokonca som sa išiel opýtať, či je to naozaj pravda. Dodnes ten úspech stále spracúvam a som veľmi vďačný, že som mohol zažiť niečo také výnimočné.

Čím boli preteky špecifické? Ako hodnotíte náročnosť trate?

– Na majstrovstvách sveta veteránov som štartoval po prvýkrát. V piatok sa bežal vertikálny beh do vrchu. Štartovalo sa o 13.30, pričom teplota dosahovala až 37 °C. Trať merala 7,8 kilometra s prevýšením 856 metrov, takže podmienky boli veľmi náročné. V týchto pretekoch som obsadil 15. miesto. V nedeľu nasledovali druhé preteky – kombinácia výbehu a zbehu. Štart bol o 9.30, trať mala 8,6 kilometra a prevýšenie 561 metrov. Keďže zbehy mám veľmi rád a práve v nich dokážem získať cenné sekundy, podarilo sa mi vybojovať striebornú medailu.

Vo vekovej kategórii nad 70 rokov patríte medzi špičku. Čo vás motivuje pravidelne trénovať a súťažiť?

– Behať som začal až po odchode do dôchodku, keď som mal 60 rokov. Najskôr som trénoval dvakrát až trikrát týždenne, postupne som sa dostal na štyri tréningy, čo predstavuje približne 50 kilometrov. Na tento režim som si zvykol a keď nejdem behať, jednoducho mi to chýba. Na pretekoch ma okrem samotného športu motivujú aj stretnutia s výbornými ľuďmi, ktorí majú beh rovnako radi ako ja. Nemám trénera ani športové hodinky, behám podľa pocitu. Absolvujem cestné behy aj trailové preteky, no bližší mi je trail. Mojou obľúbenou trasou je Trangoška – Štefánička – Ďumbier – Chopok – Srdiečko – Trangoška. Práve tam často trénujem s výbornou bežkyňou a kamarátkou Martinkou Jarganovou, čo mi veľmi pomohlo aj v príprave na majstrovstvá sveta veteránov

.

Máte za sebou množstvo domácich aj medzinárodných pretekov. Ktoré športové úspechy si najviac ceníte?

– Vo svojej vekovej kategórii som získal viacero prvých, druhých aj tretích miest. Veľmi si cením výsledky z minulého roka. V Čachticiach som na 22-kilometrovej trati s prevýšením 900 metrov obsadil tretie miesto v kategórii nad 70 rokov. Na pretekoch Jarabá – Štefánička a späť, ktoré merali 23 kilometrov, som bol najstarším účastníkom v kategórii nad 40 rokov. Štartoval som aj na pretekoch vo Svite – 21 km, Revúcej – 23 km či na polmaratóne v Banskej Bystrici. V roku 2025 som absolvoval celkovo 26 pretekov, rok predtým ich bolo 28.

Na šampionáte sa darilo aj ďalším slovenským reprezentantom, medzi nimi aj bežcom z okresu Brezno. Ako vnímate ich úspechy?

– Na majstrovstvá sveta veteránov ma nahovoril kamarát a výborný bežec Miroslav Pom -pura z Pohorelej. Bol mojím spolubežcom aj šoférom zároveň. Súťažil v kategórii nad 60 rokov a dosiahol veľmi pekné výsledky – vo vertikále skončil na 27. mieste a v nedeľných pretekoch obsadil 16. miesto. Som mu veľmi vďačný, že ma presvedčil zúčastniť sa na tomto podujatí.

Ste inšpiráciou pre mnohých ľudí. Čo by ste odkázali tým, ktorí si myslia, že vo vyššom veku je už neskoro začať športovať?

– Máme výbornú bežeckú komunitu, navzájom sa podporujeme a povzbudzujeme. Kedy začať športovať, je individuálne. Myslím si však, že nikdy nie je neskoro. Vek je len číslo a ak má človek chuť a zdravie, môže si plniť svoje športové sny v každom veku. Verím, že som toho dobrým príkladom.

Aké sú vaše ďalšie športové plány? Aké máte pred sebou bežecké podujatia?

– Nemám presne stanovený plán. Na preteky sa prihlasujem podľa toho, ako sa cítim. Naj-bližšie ma čaká 12. júla Malý štrbský maratón na 31 kilometrov. Potom uvidím, možno sa predstavím aj na pretekoch v Kordíkoch.

Komu by ste sa chceli poďakovať?

– Veľké poďakovanie patrí mojej manželke Janke a celej rodine za ich podporu. Ďakujem aj Martinke Jarganovej, s ktorou trénujem v kopcoch, Jožkovi Lukáčovi, ktorý je mojím veľkým ťahúňom, Kubej teamu, trailovej komunite a všetkým, ktorí mi pomáhajú, povzbudzujú ma a fandia mi. Osobitne ďakujem aj generálnemu riaditeľovi Železiarní Podbrezová, a. s., Vladimírovi Sotákovi za finančnú podporu účasti na majstrovstvách sveta veteránov.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto:  FB S. B.