Uplynulo 20 rokov od veľkej vetrovej kalamity menom Alžbeta, ktorá postihla aj Lesy mesta Brezno

Tento rok si pripomíname 20. výročie od veľkej vetrovej kalamity menom Alžbeta, ktorá nepostihla len Vysoké Tatry, ale svojím rozsiahlym ničivým účinkom zasiahla aj obrovské územie v rámci mestských lesov, predovšetkým oblasť Čertovice, Kumštovej a Mlynnej doliny, Priechodskej, Kyslej a mnohých iných lokalít. 

Vetrová kalamita takmer úplne zlikvidovala 236 porastov, na ploche 729 ha ostalo ležať viac ako 278 tisíc kubíkov drevnej hmoty.

Kalamita v číslach
Najrozsiahlejšie poškodenie lesov v histórii mestských lesov vzniklo 19. novembra 2004 v čase medzi 15.00 a 20.00. Územím Slovenska sa prehnal orkán, ktorý v nárazoch dosahoval rýchlosť viac ako 160 km/hod. Prvotný odhadovaný objem padnutého dreva bol na úrovni 180 tisíc kubíkov. Jednou z prvých prác bolo uvoľňovanie štátnej cesty I/72 Mýto pod Ďumbierom – Čertovica a ostatných prístupových lesných ciest, aby bolo možné prikročiť k spracovávaniu kalamity. V nasledujúci rok po kalamite sa vyťažilo viac ako 167 tisíc kubíkov hmoty na ploche 367 ha. Ešte v ten rok sa podarilo zalesniť 55 ha. Šesťdesiat pracovných skupín s celkovým počtom 300 pracovníkov spracovávalo kalamitné drevo pomocou 60 lesných kolesových traktorov, 40 lanových systémov, 20 konských záprahov, 20 nákladných automobilov a jedného vrtuľníka. V pestovnej činnosti, najmä pri čistení plôch po ťažbách a zalesňovaní, pracovalo 120 pracovníkov.
Do ďalších rokov ostávalo spracovať v ťažko prístupných porastoch viac ako 100 tisíc kubíkov drevnej hmoty, uhodiť haluzinu na ploche 362 ha a všetky plochy postupne obnoviť kombináciou umelej a prirodzenej obnovy. V rámci zabezpečenia pokalamitných plôch sa vykonávalo vyžínanie proti burine a ochrana proti zveri pomocou repelentu. Všetky tieto činnosti by sa ale nedali vykonať bez sprístupnenia postihnutých lokalít. Nutná výstavba viacerých lesných ciest sa ale nezaobišla bez prieťahov zo strany orgánov ochrany prírody a rôznych aktivistov. Našťastie, v tej dobe sa podarilo všetky spory ustáť, dohodnúť sa na kompromisoch a pustiť sa do veľkého boja.

Druhovo pestrejšie a odolnejšie porasty
Prešlo 20 rokov a s odstupom času možno pozorovať správnosť a opodstatnenosť aktívneho prístupu pri riešení kalamitnej situácie v mestských lesoch. Na kalamitných plochách sa nachádzajú mladé lesné porasty tvorené smrekom, jedľou, smrekovcom, borovicou, bukom, javorom, jaseňom, čiže celým radom lesných drevín. Vybudovala sa tak pestrá štruktúra, vďaka ktorej sú porasty stabilnejšie, odolnejšie a rozvrstvenejšie. Napriek opakujúcim sa extrémom počasia by sa nemala opakovať situácia, keď bol vplyvom vetra vyvrátený takmer všetok smrek, ktorý má plytkokoreniaci systém. Pokiaľ by sa opakovala situácia s orkánom, s vysokou pravdepodobnosťou by opäť došlo k poškodeniu až rozvratu aj zmiešaných porastov. Je však na nás, lesníkoch, aby sme uplatnením vhodných pestovných zásahov vypestovali čo najodolnejšie lesné porasty. 
Na fotografiách možno pozorovať výsledok práce mestských lesníkov po spracovaní kalamity v lokalite nad prameňom Kyslá v Mýte pod Ďumbierom a nad obcou Jarabá. Na prvých dvoch fotografiách vidieť rozvrátené lesné porasty. Na porovnanie k nim z rovnakých miest vidieť stav z tohtoročnej jesene. Už na pohľad je zrejmé, že nové porasty sú pestro druhovo zložené, výškovo aj priestorovo diferencovcané. Tieto mladé, po kalamite obnovené lesné porasty plnia všetky funkcie, ktoré od nich jednak lesný hospodár, ale aj spoločnosť očakáva. Postupne produkujú drevnú hmotu, kyslík, zadržiavajú vodu, chránia pôdu, sú domovom pre množstvo druhov rastlín a živočíchov, a lesné cesty, po ktorých sa zvážalo drevo, slúžia na rozvoj cyklistiky, pešieho turizmu a cez zimu bežkovania.

autor článku: Daniel Kliment | foto: LMB