Kamila Zemančíková z Brezna v Extrémnych premenách všetkým ukázala, čo človek dokáže, keď to naozaj chce

Zatočila so svojimi kilami pred celým národom a napriek ubolenej duši všetkým ukázala, čo všetko človek dokáže, keď to skutočne chce. Prekonala samú seba, išla za vytúženým cieľom a teraz je na seba hrdá. Štyridsaťštyriročná Kamila Zemančíková v reality šou Extrémne premeny po roku tvrdej driny schudla zo 157 na 78 kíl. Na galavečere už stála na pódiu v celej svojej vonkajšej aj vnútornej kráse.

Kamilka, v prvom rade, klobúk dole za tvoju odvahu, odkrytie súkromia, tvojho ja...! Stala si sa súčasťou Extrémnych premien. Kto ťa prihlásil?

– Ďakujem veľmi pekne za pochvalu. Prihlásila som sa sama a som naozaj šťastná, že ma vybrali.

Čo ťa motivovalo k tomu, že si chcela ísť do reality šou?

– Dôvod bol veľmi jednoduchý. My si totižto v rodine na narodeniny nedávame darčeky, ale keď má niekto sviatok, ideme tam, kde chce ísť. Môj partner Janko chcel vyjsť na Kráľovu hoľu, no ja som to nedokázala. Bolo mi to strašne ľúto, pretože Janko mi vždy splnil všetky moje narodeninové priania a ja som naplniť to jeho nevedela. Rozhodla som sa, že musím začať so sebou niečo robiť, pretože ďalej to takto nemôže ísť a že veľmi rada by som držala krok aj s mojimi dvomi synmi a chodila na turistiku. Nechcela som ich obmedzovať, nechcela som, aby sa za mňa hanbili, takže to bol dôvod, prečo som sa prihlásila do premien.

Skvelú správu si sa dozvedela na hokejovom zápase. Čo si prežívala, keď pred zrakmi hráčov a fanúšikov ti Maroš Molnár oznámil, že ťa pozýva do premien?

– Hokej je s našou rodinou veľmi spätý a pre nás všetkých veľa znamená, preto sa Maroš rozhodol, že ma prekvapí na hokeji. Bolo to úžasné, absolútne som to nečakala. Keď som zbadala Maroša, v duchu som si myslela, kiež by si vybral mňa. Stalo sa tak a ja som bola naozaj najšťastnejším človekom na celom štadióne v Žiline.

Kedy začal tvoj prvý veľký deň?

 – Moje premeny začali 14. 5. 2023, vtedy som odlietala do bootcampu (výcvikového tábora) do Turecka. Mala som strach a zároveň som sa aj tešila, prežívala som rôzne emócie. Bola som šťastná, že si ma vybrali, že konečne zmením svoj život a budem môcť žiť.

Obdivovali sme ťa, vyhŕkli nám slzy spoločne s tebou, držali ti prsty od samotného začiatku. Tiekol ti pot, silno búšilo srdce, ale ty si sa nevzdávala a vždy si išla ďalej. Ako si spomínaš na cvičenia, ktoré v začiatkoch boli pre teba veľkým strašiakom?

– Začiatky boli veľmi ťažké. Postaviť sa zrazu z gauča a cvičiť trikrát denne nebola veľká sranda. Nevládala som, nechcelo sa mi, mala som odpor k cvičeniu. Postupne, ako som získavala silu a kondičku, začalo ma to veľmi baviť a baví dodnes. Stále veľmi rada cvičím. Dvadsať rokov som absolútne necvičila, všade som chodila autom a naraz som sa musela hýbať, urobiť denne určitý počet krokov, absolvovať tréningy. Teraz som šťastná, že som sa nevzdala a že sa cvičenie stalo mojou záľubou.

Premeny trvajú celých 365 dní. Ako prebiehali natáčania v súkromí?

– Mala som stanovený denný počet videí, ktoré som musela natočiť doma a zaslať redaktorovi, ktorý ma mal na starosti. Nakrúcanie s Marošom realizovala televízia. Bolo to tak pol na pol.

Aké máš spomienky na Turecko?

– Turecko bolo pre mňa strašné. Ostala som bez rodiny, na ktorú som bola zvyknutá a veľmi naviazaná, bolo to pre mňa veľmi náročné. Celé Turecko som preplakala, a to od rána, ako som vstala, až kým som nezaspala. Mnohým som išla fakt že na nervy, ale cvičila som poctivo. Jednoducho, chýbala mi rodina, ktorá mi dáva pocit bezpečia.

Zmeniť jedálniček zo dňa na deň nie je jednoduché. Zvykla si si na iný typ stravy?

– Všetko je v hlave, aj stravovanie. Ak ješ pravidelne a plnohodnotné potraviny, nikdy nie si hladný a nemáš potrebu jesť. Dá sa na to zvyknúť úplne v pohode. Jasné, že to bolo veľmi ťažké, zrazu som si musela variť, sledovať kalórie na potravinách, nahadzovať všetko do kalorických tabuliek. Mala som však skvelého výživového poradcu Maroša Krivosudského, všetko som s ním prejednávala, napr. zo začiatku som mala veľmi rada sladké, tak mi do jedálnička zakomponoval sladké raňajky. V tomto smere bol úplne úžasný a vyšiel mi v ústrety ako najviac vedel. Dnes si už do kalorických tabuliek nič nenahadzujem, pretože presne viem, čo môžem a nemôžem jesť. Ak mám chuť na niečo sladké, tak si dám horkú čokoládu alebo nejakú proteínovú tyčinku či proteínový puding. Naučila som sa stravovať zdravo, dať si aj zdravú maškrtu a úplne bez výčitiek. Teraz je to už super, ale začiatky boli naozaj veľmi ťažké.

Diváci premien vidia všetko len v skrátenej forme. Pre účastníkov je to celý rok. Aký to bol rok pre teba? Čo ti dal a naopak, čo ti vzal?

– Na túto otázku sa mi ťažko odpovedá a myslím, že stále to neopíšem tak, ako to reálne bolo. Skutočne to bol rok, ktorý mi veľa dal, ale aj veľa vzal. Napriek tomu, som za ten rok veľmi vďačná, pretože mi ukázal, že nie som taký slaboch, za akého som sa považovala. Ukázal mi, že mám veľa sily dosiahnuť všetko, čo si zaumienim a všetko, po čom túžim, že už nemusím byť smutným dievčaťom, ktoré sa hlásilo do premien s malou dušičkou, ale že môžem byť na seba veľmi hrdá. Dokázala som to napriek ťažkému obdobiu, keď mi zomrel ocino, napriek zraneniam, chorobe, stále som išla dopredu. Išla som za vytúženým životom, za tým, aby som konečne mohla žiť, aby rodina na mňa nemusela brať ohľad. Môžeme žiť aktívnejšie, chodiť na turistiku. Bol to nádherný rok, ktorý mi dal život a som zaň veľmi vďačná. Beriem to s veľmi veľkou pokorou, že sa toľkého šťastia dostalo práve mne a dúfam, že svojimi odpoveďami niekomu pomôžem.

Kamilka, nadišiel tvoj veľký deň. Najobľúbenejším pre televíznych divákov je galavečer, kde sa ukáže celoročné odriekanie a pevná vôľa. Bola si nádherná, mala si krásnu róbu, ukázala si celú svoju vonkajšiu aj vnútornú krásu..

– Rok ubehol veľmi rýchlo, nestihla som si ani uvedomiť, že galavečer je tu. Mala som strašnú trému, preto som si to až tak neužila. Nevadí, mala som nádherné princeznovské šaty, po ktorých som veľmi túžila. Akurát v topánkach na vysokom opätku som nevedela veľmi chodiť. Nikdy v živote ich už neobujem, takže v ten večer mi to bolo odpustené. Diváci videli len časť galavečera, ale od rána som sa cítila ako princezná, o ktorú sa starajú, ktorú krásne nalíčia, učešú, oblečú a veľmi som sa tešila na to, ako ma uvidia ľudia, ktorí ma nevideli dlhší čas a ja som ich pozvala na svoj galavečer. Bola som na seba hrdá. Bolo to niečo neskutočné stáť na pódiu v krásnych šatách a mať o 80 kilo menej. Bolo to proste rozprávkové!

Prišla zaslúžená odmena. Bolo to veľmi náročné všetko skĺbiť tak, aby to fungovalo. Práca vo vašom rodinnom obchode, prísny režim, rodina... Kto ti bol počas celých premien veľkou oporou?

– Jednoznačne môj partner Janko, neskôr už aj moji chalani a mamina. Všetci pri mne stáli, podporovali ma, vždy si ma vypočuli, vedeli ma správne nakopnúť, ale hlavným a dôležitým článkom celého bol Maroš Molnár. Vždy vedel, čo a ako mi má povedať, aby som nezastala, pokračovala ďalej, a vždy tu bol pre mňa. Takisto aj výživový poradca Maroš Krivosudský pomáhal mi so stravou tak, aby som vydržala, nezlyhala. Podporovali ma aj kamarátky, komukoľvek som v danej chvíli potrebovala zavolať, každý ma vypočul. Všetci pri mne stáli. Začiatky boli veľmi ťažké, postupne som sa naučila fungovať a teraz už všetko funguje ako švajčiarske hodinky.

Na galavačere ťa tvoj partner požiadal o ruku. Schyľuje sa už ku svadbe?

– Svadba bude na jar. Máme už aj ako takú predstavu, kde by mala byť, zatiaľ, ale nič konkrétne. Máme ešte kopec času celé to doladiť. Hlavne sme chceli počkať rok od ocinovho úmrtia.

Od posledného dňa natáčania uplynuli štyri mesiace. Ako sa ti darí napĺňať to, čo si krvopotne dosiahla?

– Môj život po galavečere sa nejako nezmenil, pokračujem v tom, čo som si predsavzala. Stále si dávam ciele, pretože sú pre mňa veľmi dôležité. Ešte by som chcela schudnúť 15 kíl, takže mám čo robiť. Stravu dodržiavam, cvičím každý deň a pokračujem tak, ako som sa to naučila v premenách. Nemienim zatiaľ určite nič meniť, lebo zdravá strava a cvičenie mi veľmi pomáhajú. Viac ako rok som nebola chorá a cítim sa vynikajúco.

Čo by si na záver odkázala už bývalej Kamile ako aj všetkým ľuďom, ktorí chcú niečo zmeniť vo svojom živote?

– Starej Kamile by som sa chcela z celého srdca ospravedlniť za to, že som ju obrala o dvadsať rokov života. Je mi strašne ľúto, že som bola tak strašne slabá a nedokázala to zmeniť. Ľudom odkazujem, aby neváhali, začali na sebe makať a aby zmenili svoj život, lebo ich to urobí šťastnejšími, spokojnejšími a vyrovnanejšími. Za šťastie to stojí, aby bojovali sami za seba a nikdy v živote nikomu nedovolili, aby im to ich šťastie zobral. Všetkým veľmi pekne ďakujem za podporu, akej sa mi z Brezna dostalo, som šťastná, že žijem v meste plnom dobrosrdečných ľudí. Ďakujem.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: archív K. Z.