Dokumentárny film o odvážnej partizánke Líze zanechal v divákoch kina v Brezne silné emócie

Naša Líza. Dokumentárny film o odvážnej 18-ročnej francúzsko-slovenskej partizánke Elisabeth Blaho, pochovanej v Brezne, zanechal v divákoch kina Mostár hlboké dojmy. Režisérka Veronika Homolová Tóthová spoločne so Soňou Benčovou, ktorá príbeh odhaľovala a skladala po kúsočkoch, si ako poďakovanie za dokonale vydarené dielo odniesli veľký potlesk.

BREZNO. Dve pietne miesta v Brezne – vojnový hrob na novom cintoríne a na Krtičnej pripomínajú, že v ťažkom období, aj keď len na kratučké obdobie, Lisette pôsobila v Brezne a jeho okolí.

V archívoch objavili mnohé zabudnuté dokumenty

Príbeh Lisette predstavil Veronike Homolovej Tóthovej tlačový atašé francúzskeho veľvyslanectva Didier Rogasik, ktorý sa venuje bádaniu o Francúzoch, bojujúcich v SNP. Spolu so Soňou Benčovou objavili v archívoch mnohé zabudnuté dokumenty, napríklad aj o hromadnej poprave, počas ktorej zahynula aj Lisette. „Jedna z prvých vecí, ktoré mi poslali, bola práve fotografia náhrobku Elizabeth na novom cintoríne v Brezne. V priebehu niekoľkých týždňov som do Brezna vycestovala a išla si ho pozrieť. Príbeh je celoslovenský, pretože sa týka SNP, ktoré je v našich dejinách veľmi dôležité. Stále ho vnímame spôsobom, ktorý nezodpovedá úplne tomu, aké v skutočnosti bolo. Práve cez príbehy, akým je aj o Líze, potrebujeme povstanie viac poznať, vedieť, že je to naše povstanie, že rozumieme tomu, prečo to ľudia robili. Lokálne, malé dejiny nám dokážu lepšie pochopiť aj tie veľké, a zároveň nám oveľa lepšie pomáhajú pochopiť prečo? Prečo vojny? Prečo bola odvaha a statočnosť týchto ľudí taká, aká bola,“ priblížila pred premietaním dokumentárneho filmu režisérka Veronika Homolová Tóthová, ktorá sa systematicky venuje príbehom tých, ktorí prežili hrôzy koncentračných táborov, komunistického prenasledovania, či tých, ktorí sa postavili zlu. Robí to preto, aby sa na nich nezabudlo.

Vo filme účinkujú aj chalupkovci z Brezna a KVH ČSĽA Anthropoid Mýto pod Ďumbierom

Vďaka novému hranému dokumentárnemu filmu Naša Líza nezabudneme na odvážne a statočné dievča. Vyskladaný je z viacerých mikropríbehov, typických pre dané obdobie a dôležitých pre pochopenie celej šírky SNP. „Ďakujem všetkým, vďaka ktorým mohol film vzniknúť. Keď točíme príbehy, ktoré sa týkajú konkrétneho miesta, vždy sa snažíme osloviť miestnych ľudí. Ak tam pôsobí divadelný súbor, ako je vo vašom meste, je to pre nás veľká výhoda, nehovoriac o tom, že tu máte klub vojenskej histórie. Sú to ľudia, ktorí rozumejú tomu, čo chceme natočiť a častokrát nám pomáhajú omnoho viac, ako si myslia. Ďakujem členom Divadelného súboru Jána Chalupku a Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid Mýto pod Ďumbierom.“

 Dĺžka trvania filmu je hodina a dvadsať minút. Ako dodala Soňa Benčová, kým zozbierali materiál a natočili film, trvalo to tri roky. „Boli to hodiny a hodiny strávené v archívoch, za počítačom, kým sme postupne krôčik po krôčiku nachádzali informácie. Bola to úžasná eufória, keď sa nám podarilo niečo nájsť, veľmi dojemné.“

Lisette popravili v decembri 1944 spoločne s ďalšími 31 ľuďmi

Elisabeth Blaho bola 18-ročná francúzsko-slovenská partizánka, ktorá bojovala v SNP. Do povstania sa zapojili aj jej rodičia – otec Eduard Blaho, Slovák a mama Marie-Antoinette, Francúzka. Lisette, ako ju volali, bojovala v partizánskej brigáde Jánošík, v IV. oddiele ako rozviedčička – prieskumníčka. Počas zimy 1944 sa chodila z hôr zohriať do domu rodiny Cibuľovcov, ktorí žili v Bacúchu. Neďaleko Bacúcha totiž mala partizánska brigáda svoj štáb. Začiatkom decembra, keď bola Lisette opäť u Cibuľovcov, ju niekto udal a prišla si po ňu Hlinkova garda spolu s nacistami. Brutálne ju vypočúvali vo väzení v Brezne, nič však neprezradila ani o rodine, ktorá ju skrývala, ani o partizánoch. Lisette popravili počas masakra pri Krtičnej v decembri roku 1944, kde prišlo o život 31 ľudí. Po veľa rokoch majú partizánku v Bacúchu vo veľkej úcte, ako hovoria: „Bola to naša Líza!“

 Hrob mladej ženy sa nachádza hneď pri vchode do nového cintorína v Brezne. Jej tvár sa díva z mramorového pomníka. Text na pomníku je aj vo francúzštine. Meno Alžbeta Blahová je vytesané aj na pamätníku v Krtičnej a po 80-tich rokoch od jej popravy bolo jej meno vytesané a zlatými písmenami namaľované na pamätník francúzskych bojovníkov v SNP, na vrchu Zvonica pri Strečne.

Odvážnej partizánke v Brezne udelili Medailu gen. M. R. Štefánika I. stupňa – in memoriam

Vďaka filmu sa rodina z Francúzska dozvedela pravdivé informácie o tom, za akých okolností zomrela ich Elisabeth.

Vzácnu návštevu, rodinu Blahovcov, pred dvomi rokmi privítali v Brezne. V obradnej sieni vzdali úctu a vďaku mladučkej, len 18-ročnej Elisabeth Blaho za to, že bojovala a zahynula v boji za našu slobodu. Po vojne navrhol veliteľ brigády Jánošík partizánku na ocenenie, ku ktorému pribudlo ďalšie – najvyššie ocenenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Medaila Milana Rastislava Štefánika I. stupňa – in memoriam.

Dve pietne miesta v Brezne a jeho okolí tiež pripomínajú, že sa Lisette stretávala s našimi starými rodičmi a prarodičmi a bojovala s nimi bok po boku za slobodu svojho národa. Vlastne svojich dvoch národov – Francúzov a Slovákov.

autor: MONIKA DOLŇANOVÁ / foto: Stanislav Spáč